Koronakríza je v hokejovom svete minulosťou. Sezóna 2022/23 sa na obidvoch hokejových kontinentoch odohrala bez reštrikcií. Po ekonomickej stránke z pandémie lepšie vyšla kanadsko-americká Národná hokejová liga. Ako je to po výkonnostnej stránke? Zväčšuje sa priepasť medzi NHL a top európskymi ligami alebo nie? “Myslím si, že rozdiel medzi NHL a Európou je menší ako kedykoľvek predtým. Ak sledujete hokej v NHL, je plný chýb mladých hráčov. Pred pätnástimi rokmi by polovica z nich v tejto lige nemohla hrať. Ale kvôli rozpočtom na skauting musia generálni manažéri vlastníkom organizácií ukázať, že to nie sú vyhodené peniaze,” vypustil džina z fľaše Doug Shedden, kanadský trénerský svetobežník, ktorý nedávno zakotvil v Banskej Bystrici. Svojmu trénerskému kolegovi oponuje český odborník Martin Pešout: “Rozdiel medzi Severnou Amerikou a Európou sa trochu prehlbuje. Kanada pošle na MS mužov tretiu-štvrtú triedu a aj tak sa s Fínskom vždy dostane do finále. Problém je v nedostatočnom tréningu v Česku a na Slovensku.” A fínsky expert Jussi Ahokas, ktorý posledné dva ročníky viedol špičkový TPS Turku, zostáva názorom niekde uprostred: “Nemyslím si, že priepasť medzi top európskymi ligami a NHL sa zväčšuje. Rozdiel je v inom spôsobe hry na užších zámorských klziskách.”
V NHL sa hrá na klziskách rozmerov 61 metrov na dĺžku a 26 metrov na šírku. Svetový šampionát mužov 2023 vo Fínsku a Lotyšsku, ktorý začne 12.mája sa bude hrať na európske pomery na užšom klzisku 60 x 28 metrov. Vo švédskej SHL a švajčiarskej NL nastupujú všetky tímy na jednotných štandardných európskych rozmeroch 60 x 30 metrov. V nemeckej DEL pôsobia všetky organizácie okrem Schwenningenu na štandardných európskych rozmeroch. V medzinárodnej win2day ICE Hockey League taktiež všetky až na Klagenfurt a Villach. V slovenskej, českej extralige i vo fínskej Liige je rozmer ľadových plôch veľmi nejednotný. Martin Pešout trénoval v českej extralige päť a pol roka. Jeho Karlovy Vary i Brno nastupovali na klziskách rozmerov 60 x 28 metrov. Upravoval český odborník taktiku, keď jeho komando nastúpilo na užšom ľade Sparty Praha (60 x 26 metrov) alebo na kratšom ihrisku Třinca? (58 x 28 metrov)? “Áno, museli sme oveľa viac a rýchlejšie strieľať, lebo na menšom ihrisku bola obrana súpera v tretine viac sformovaná a tesnejšie postavená. Každá strela od mantinelu je nebezpečnejšia, no zároveň musia byť obrancovia veľmi pozorní pri odrazoch puku, aby nedochádzalo k únikom súpera.” Jussi Ahokas prikyvuje: “Aj na menšom ihrisku hokej zostáva hokejom, no v taktickom hernom pláne sme museli urobiť určité úpravy predovšetkým pri napádaní súpera.”
Autor článku položil piatim známym európskym trénerom dve rovnaké otázky
1. V marci 2020 vypukla v hokejovom svete pandémia a v Európe sa neodohralo play off 2019/20. Nasledujúce dve sezóny 2020/21 i 2021/22 boli poznačené koronavírusom. Po ekonomickej stránke sa NHL lepšie vyrovnala s koronavírusom ako európske ligy. Prehlbuje sa výkonnostná hokejová priepasť medzi NHL a top európskymi súťažami alebo nie?
2. V NHL sa hrá na klziskách rozmerov 61 x 26 metrov. Nadchádzajúci svetový šampionát v hokeji 2023 bude na užšom klzisku 60 x 28 metrov. Stále veľmi veľa klubov na starom kontinente nastupuje na klziskách 60 x 30 metrov. Bolo by dobré, aby v blízkej budúcnosti začali hrať európske kluby na užších, prípadne kratších klziskách? A aby sa v Európe úplne zjednotila veľkosť hracej plochy?
Tréneri sú zoradení podľa abecedného poradia
Hovorí kanadský tréner Cam Abbott (39 rokov). Čoskoro začne siedmu sezónu na lavičke švédskeho Rögle BK.
1. “Myslím si, že rozdiel medzi NHL a SHL je stále rovnaký. Nato, aby SHL posilnila svoju pozíciu je potrebné zvýšiť prestupové čiastky za mladých švédskych hráčov, ktorí odídu za oceán pred určitým konkrétnym vekom.”
2. “Páči sa mi myšlienka hrať na trochu menších plochách. Ale chcem, aby v tomto bola konzistentná celá SHL.”
Hovorí fínsky tréner Jussi Ahokas (42 rokov). Rok mal na starosti tamojší národný tím do 18 rokov. Trikrát viedol reprezentáciu Suomi na MS do 20 rokov. Posledné štyri roky bol koučom vo fínskej Liige. Najprv dva roky v KooKoo, následne dva v TPS Turku.
1. “Nemyslím si, že priepasť medzi top európskymi ligami a NHL sa zväčšuje. Rozdiel je v inom spôsobe hry na užších zámorských klziskách. V NHL sa hrá veľmi rýchlo, viac útočne a úroveň boja je vyššia. Fínska Liiga je veľmi defenzíva, takticky zviazaná a musíte vedieť výborne korčuľovať. Na túto tému môžem zasvätene hovoriť, lebo niekoľko mojich hráčov prestúpilo z TPS priamo do NH. Ako napr. Markus Nurmi a Juuso Pärssinen do Nashville Predators či Juraj Slafkovský do Montrealu Canadiens. Z Európy stále odchádza veľa hráčov do NHL alebo AHL. To je výborné pre chlapcov, lebo idú bojovať o vysnenú šancu. Ale pre kluby sú tieto odchody veľmi citeľné. Keď sme pred dvoma rokmi v Liige získali s Turku striebro, v lete nám odišli štyria či piati kľúčoví hokejisti do Severnej Ameriky. A keď stratíte týchto borcov, potrebujete veľa času nato, aby ste vychovali nové talenty. Bolo by dobré, aby niektorí mladí hráči zo Švédska, Fínska či Švajčiarsko zostali doma o rok či dva dlhšie. To určite pomôže európskemu hokeju.”
2. “Vo fínskej Liige hrá niekoľko oddielov na užšom ihrisku, ale stále je to o dva metre menej ako v NHL. Hokej je veľmi rozdielny na rôznych veľkostiach ihrísk. Pozrite sa na futbal. Všetky zápasy na svete sa hrajú na rovnako veľkom ihrisku. Nedokážem povedať, či sú lepšie zámorské alebo európske rozmery klziska, ale stále tvrdím, že by sa mala zjednotiť veľkosť hracej plochy na celom svete. Ja mám rád a uprednostňujem hokej na menšom ihrisku. Hoci viem, že premena veľkosti plôch je aj otázka peňazí.”
Hovorí český tréner Martin Pešout (56 rokov). Päť rokov viedol Karlovy Vary v českej extralige, v minulej sezóne šesť mesiacov Kometu Brno.
1. “Kanada pošle na majstrovstvá sveta mužov tretiu-štvrtú triedu a aj tak sa s Fínskom vždy dostane do finále. Preto súhlasím, že rozdiel medzi Severnou Amerikou a Európou sa trochu prehlbuje. Sčasti je to dané tým, že NHL nám každoročne zoberie niekoľko najlepších hráčov. Ale hlavný problém je v nedostatočnom tréningu. Ten začína u žiakov a najdôležitejší je prechod z dorastu do juniorky. Žiaľ, v tomto veku hokejisti v Česku a na Slovensku chodia viac do školy než trénujú. A keď trénujú tak buď o šiestej ráno, alebo neskôr večer, a to nemá nič spoločné s poriadnym trénovaním. Ak chceme hrať profesionálny hokej, musia mladíci jesť čo najkvalitnejšie a trénovať v najlepších časoch. Ak sa toto nedeje, naši hokejisti sú v dorasteneckom a juniorskom veku biologicky mladší ako Švédi, Fíni a Kanada. Američania dajú pod jednu strechu najlepších šestnásť a sedemnásťročných hokejistov a potom z toho ťažia v reprezentácii do dvadsať rokov. Dnešný svet prináša veľa iných lákadiel a nábory mladých hráčov už zďaleka nie sú také naplnené ako v minulosti. Je to vidieť na tom, koľko bolo v minulosti draftovaných hráčov z Česka a Slovenska do Národnej hokejovej ligy a koľko ich je v súčasnosti. Dnes ide skôr o výnimky.”
2. “Samozrejme, my ako kouči veľmi dobre vieme, že v českej extralige má pomaly každý štadión iné rozmery. Manažment klubu sa vždy rozhoduje podľa toho, čomu verí, aký chce hrať hokej a aké má k dispozícii mužstvo. Uvediem príklad. Vítkovice mali v minulosti jedno z najväčších klzísk v extralige a dnes majú jedno z najmenších (58 x 28 metrov). Zostavu prestavali na veľkých, silných chlapov, no v tej chvíli ide atraktivita hry preč, lebo hráči nemajú dostatočný pohyb. Ale tým, že sú veľkí, silní a majú malé ihrisko, veľmi zle sa proti nim hrá. A keď ešte majú takého výborného brankára, ako bol Aleš Stezka, tak sa dostanú na druhé miesto po základnej časti a do semifinále play off. Samozrejme, keď máte dobrých korčuliarov, ako som ja mal v Karlových Varoch, chcete mať čo najväčšie ihrisko. Myslím si, že v Česku i v Európe by sa napr. do roku 2026 mala zjednotiť veľkosť ľadových plôch. Európa nie je stavaná nato, aby boli ihriská extrémne malé, ale zase veľké ľadové plochy sú prežitok a hokej na menších (užších) klziskách je atraktívnejší. Pre rozvoj hokeja, ktorý je dnes založený na dobrom doručovaní, by sa na starom kontinente mal nájsť kompromis. 60 x 28 metrov by mohlo byť ideálne, len musí byť vôľa a sila nariadiť to. A potom by sa všetci bez výnimky mali prispôsobiť!”
Hovorí kanadský tréner Serge Pelletier ((57 rokov). Dlhých sedemnásť sezón bol hlavný tréner v najvyššej švajčiarskej súťaži. Viedol Fribourg-Gottéron, Zug, Ambrì-Piotta a naposledy Lugano v ročníku 2020/21.
1. “Chvíľu trvalo kým sa kluby na obidvoch hokejových kontinentoch spamätali z pandémie. Ale v súčasnosti po vynútenej pauze sú organizácie plne zotavené a nemyslím si, že pre COVID-19 spadla úroveň súťaží nadol. Vo švajčiarskej NL pred sezónou 2022/23 prešli zo štyroch povolených cudzincov na šesť a to veľmi pomohlo úrovni súťaže, ktorá je dnes vynikajúca.”
2. “Ja som za to, aby sa vo švajčiarskej NL, resp. v iných európskych ligách začalo hrať na menších ihriskách. Menej času strávite v rohu s pukom, pretože v útočnej tretine máte menej miesta. Hra sa stane rýchlejšou, priamočiarejšou, bude viac šancí na skórovanie a hokej bude viac zaujímavý.”
Hovorí kanadský tréner Doug Shedden (62 rokov). Ako hráč má na konte viac ako 400 zápasov v NHL. V Európe trénuje od roku 2005. Tri roky koučoval vo fínskej SM-Liige (rok reprezentáciu Fínska). Šesť sezón v Zugu, jeden a pol roka v Lugane, päť sezón v Ingolstadte a čoskoro začne druhý rok v Banskej Bystrici.
1. Myslím si, že priepasť medzi NHL a Európou je menšia ako kedykoľvek predtým. Ak sledujte hokej v NHL, je plný chýb mladých hráčov. Pred pätnástimi rokmi by polovica z nich nemohla hrať v tejto lige. Ale kvôli rozpočtom na skauting musia generálni manažéri ukázať vlastníkom klubov, že to nie sú vyhodené peniaze. Aj slabí hokejisti vo Švajčiarsku, Švédsku, Fínsku či v iných kútoch sveta majú stále šancu presadiť sa, pokiaľ majú nemajú viac ako 26 rokov. Ak presiahnu tento vek, tréneri a manažéri to pri nich vzdávajú.”
2. Hráči sú dnes väčší, silnejší a rýchlejší. Myslím si, že hra je oveľa viac umelecká na veľkom ľade. Na menšom ihrisku je podľa mňa hokej strašný. Je na rozhodnutí každého klubu, či chce hrať s robustným tímom na užšom ihrisku alebo s rýchlymi hráčmi na veľkom klzisku. V NHL hrá skoro všetkých tridsať mančaftov rovnaký systém hry 1-2-2. Pri tomto systéme herného rozostavenia hráčov vyhráva lepší gólman a tvrdá práca mužstva. Hokej sa zmenil a dnes majú hráči v Európe oveľa väčšie nároky ako predtým. Mali by si však uvedomiť, že si veci musia zaslúžiť a nie, že všetko dostanú zadarmo do lona!”
Rozmery klzísk klubov siedmich najlepších európskych líg (bez KHL). Súťaže sú zoradené podľa geografickej vzdialenosti od Slovenska.
Vo švédskej SHL hrajú všetky mužstvá na štandardných európskych rozmeroch 60 x 30 metrov.
Vo fínskej Liige hrá takmer každé mužstvo na inej veľkosti klziska. HIFK (Helsinki) 60,08 x 27,67 metrov, KooKoo 60 x 30, Kärpät Oulu 60 x 29, JYP Jyväskylä 60 x 28, KalPa Kuopio 60 x 28, Ilves a Tappara Tampere 60 x 28, SaiPa Lappeenranta 60 x 28, TPS Turku 60 x 28, Jukurit 59 x 29, Lukko Rauma 59 x 28, HPK Hämeenlinna 58 x 30, Pelicans 58 x 28, Sport 58 x 28, Ässät Pori 58 x 28 metrov.
Vo švajčiarskej NL hrajú všetky mužstvá na štandardných európskych rozmeroch 60 x 30 metrov.
V nemeckej DEL hrajú všetky mužstvá na štandardných európskych rozmeroch 60 x 30 metrov. Len Schwenningen nastupuje na úzkej ploche 60 x 26 metrov.
V medzinárodnej win2day ICE Hockey League nastupuje Viedeň, Linz, Graz, Salzburg, Innsbruck, Feldkirch, Ľubľana, Bolzano, Asiago a Fehérvár na štandardných rozmeroch 60 x 30 metrov. Klagenfurt pôsobí na klzisku 60 x 28 a Villach na ihrisku 58,5 x 27,9 metrov. Pustertal hrá na štandardnom klzisku, ale má možnosť zmenšiť jeho veľkosť.
V českej extralige nastupuje bezmála každé mužstvo na inej veľkosti klziska. Mladá Boleslav 60 x 30 metrov, Liberec 60 x 29, Kometa Brno 60 x 28, Karlovy Vary 60 x 28, Plzeň 60 x 28, Sparta Praha 60 x 26, Litvínov 60 x 26, Olomouc 59,5 x 29,5, Pardubice 59 x 28,75, Hradec Králové 59 x 28, Kladno 59,5 x 26, Třinec 58 x 28, České Budějovice 58 x 28, Vítkovice 58 x 28 metrov.
V slovenskej extralige nastupuje skoro každé mužstvo na inej veľkosti klziska. Michalovce 60 x 30 metrov, Košice 60 x 30, Poprad 60 x 29, Spišská Nová Ves 60 x 29, Slovan Bratislava 60 x 28, Banská Bystrica 60 x 27, Trenčín 59,5 x 28, Nitra 58,6 x 28,4, Prešov 58,1 x 28,1 metrov, Zvolen 58 x 28, Nové Zámky 58 x 28, Liptovský Mikuláš 58 x 28 metrov.
