Najťažšia vec pri prestupe do Švédska? Odchod od rodiny a kamarátov,“ hovorí Galbavý, dvadsaťročný útočník Mory

Jediný Slovák, ktorý okúsil nižšiu švédsku dorasteneckú súťaž J18 Division 1 a neskôr sa presadil v profesionálnom hokeji, je Matej Galbavý (20 r.). Pred odchodom do zahraničia nemal ani štrnásť rokov a dnes má konte dvadsaťjeden duelov v najvyššej tamojšej súťaži SHL. „Na jeseň roku 2012 od mňa v Banskej Bystrici chceli, aby som podpísal zmluvu na dlhšie obdobie. Preto som sa rozhodol skúsiť šťastie v cudzine. Najprv som bol polroka v Salzburgu a následne som prestúpil do krajiny troch koruniek,“ hovorí krídelník Mory IK. 

Ročník 2012/13 ste začali v Banskej Bystrici. V súťaži kadetov ste nazbierali v deviatich zápasoch 68 kanadských bodov. Prečo ste po dvoch mesiacoch prestúpili do cudziny? 

„V mojom rodnom klube chceli, aby som podpísal dlhodobú zmluvu, no ja som mal štrnásť rokov a nevedel som presne určiť, čo bude pre mňa najlepšie v budúcnosti. S mojimi rodičmi sme usúdili, že navrhneme vedeniu „baranov“, aby som podpísal krátkodobejší kontrakt. S tým však nesúhlasili oni. Preto som najprv odišiel na šesť mesiacov do Salzburgu. Následne som absolvoval týždennú skúšku vo švédskej More, v ktorej som uspel. Po jednej sezóne som prešiel do bohatšieho klubu Växjö, ale po jednom ročníku som zistil, že v predošlej organizácii mi bolo oveľa lepšie. Len preto, že mi dali všetko zadarmo, sa mi tam neoplatilo byť. Tak som zmluvu zrušil a vrátil sa do Mory.“ 

Kto vám pomohol dostať sa do Švédska? 

„Slovenský agent Pavol Fraňo, ktorý je z Banskej Bystrice a vo Švédsku mal kontakty. On mi odporučil, aby som s „baranmi“ dlhodobý kontrakt nepodpísal. Dnes ma zastupuje Radek Hamr zo spoločnosti WIN Hockey Agency. Hamr má vo Švédsku rozsiahle kontakty na kluby a výborne sa orientuje v hráčskych zmluvách. Som s ním veľmi spokojný.“ 

Čo bolo pre vás po odchode do Škandinávie najnáročnejšie? Nový jazyk, zmena podnebia alebo fyzická záťaž? 

„Najťažšie bolo odísť v takom mladom veku a tak nečakane od rodiny, kamarátov, spolužiakov. A zvyknúť si na iný štýl života. Spočiatku som hral len hokej, až neskôr som začal chodiť do školy. Keď neviete jazyk, ste mimo kolektívu. Našťastie, rýchlo som sa naučil po anglicky a po švédsky a vyštudoval som v tejto severskej krajine strednú školu.“ 

Ste jediný slovenský hokejista, ktorý sa presadili v profesionálnom hokeji potom, čo okúsil nižšiu dorasteneckú súťaž J18 Division 1. Aká je to liga? 

„K zápasom v tejto súťaži došlo tak, že mládežnícky tím Mory netrénoval na vlastnom štadióne, ale na pätnásť minút vzdialenom zimáku v Orse. Oni mali mančaft, ktorý hral túto nižšiu ligu. V jednej chvíli sa im zranili viacerí hráči a nás vytiahli na tri zápasy. Liga to nie je najlepšia, no je to stále Švédsko. Aj nižšie súťaže sa tu pomaly zlepšujú a dajú sa porovnať so slovenskou juniorkou.“ 

Keď príde mladý hráč do Švédska a začína v mládežníckej lige U16 Elit, nedostane nič a všetky náklady si musí hradiť sám. Ako je možné, že vám ako pätnásťročnému dali vo Växjö byt, stravu, výstroj a hokejky? 

„Zrejme ma videli v nejakom zápase a zapáčil som sa im. Ja som im povedal, že rád prídem, no s podmienkou, že náklady budú hradiť oni. Vo Švédsku je bývanie oveľa drahšie ako na Slovensku a to isté platí o strave. Pre mojich rodičov to už bolo finančne veľmi náročné. A pre bohatý klub Växja to zase nebol žiadny problém. Je pravda, že o hráčov sa kluby poriadne postarajú až v J18 Elit, a aj to nie o všetkých mladíkov.“ 

V ročníku 2015/16 ste za dorastenecký tím Mory odohrali 26 zápasov a na dve stretnutia ste nastúpili aj v J20 SuperElit. Veľký rozdiel? 

„Áno. Navyše, v tom období mali niektoré mančafty nabité zostavy hráčmi, ktorí dnes hrajú v NHL. Ako mladík som si to vyskúšal a zistil som, že je to naozaj veľký skok a markantný rozdiel.“ 

Aká je najvyššia švédska dorastenecká liga J18 Elit? 

„Veľmi veľa sa v nej korčuľuje a nie je tak takticky zviazaná ako J20 SuperElit. Dôraz sa kladie na kreativitu. Odľahčene povedané, hráči robia na ľade to, čo uznajú sami za vhodné. Samozrejme, základné pokyny trénerov sa musia dodržiavať.“ 

Niektoré tímy J20 SuperElit dosahujú údajne úroveň najhorších mančaftov slovenskej extraligy.  

„Jednoznačne. A treba si uvedomiť, že veľa talentov, ktoré by mohli v nastupovať v J20 SuperElit pošlú na hosťovanie do mužskej Allsvenskan. Juniorská liga sa blíži systémom hry mužským súťažiam, čo má svoju logiku, pretože hráči pendlujú medzi jednotlivými ligami.“ 

Zažili ste skok z J20 SuperElit do druhej najvyššej seniorskej súťaže Allsvenskan a takisto prechod z J20 SuperElit do najvyššej ligy SHL. Čo bolo náročnejšie? 

„Allsvenskan je korčuliarsky náročnejšia ako SHL, čo zrejme súvisí s tým, že v nej hrá množstvo mladíkov. Iste, je oveľa ťažšie presadiť sa v SHL, ktorá je veľmi štrukturovaná, náročná na strieľanie gólov. Vo Švédsku je kvalitná aj tretia najvyššia súťaž dospelých Division 1, ktorá je porovnateľná so slovenskou extraligou. Priestor v nej dostávajú mladíci, ktorí ešte nie sú dostatočne herne rozvinutí. Plynulé prechody medzi seniorskými ligami a juniorkou sú možné len preto, že J20 SuperElit má skvelú úroveň.“ 

Druhá časť uplynulej sezóny ste odohrali v Nórsku. Ako bolo? 

„Liga to nie je vôbec zlá, hoci som hral v klube, ktorý skončil posledný a veľa duelov sme nevyhrali. Mora ma vníma ako špičkového ofenzívneho hráča, ktorý potrebuje nastupovať v prvých troch útokoch. V kádri bola veľká konkurencia, a keďže som nehral viac ako desať minút za zápas, tak som prestúpil do Ringerike, kde mi garantovali, že budem hrať presilové hry. Táto anabáza mi dala veľa a som za ňu vďačný.“ 

V klube Mora IK hral v sezóne 2004/05 Marián Hossa a Ladislav Nagy. Organizácia vydržala v najvyššej súťaži tri roky. Potom hrala deväť sezón v Allsvenskan. Následne dva roky najvyššiu SHL a pred dvoma mesiacmi znova spadla o poschodie nižšie. Ako tieto premety vníma manažment klubu? 

„Iste, je značný finančný rozdiel, keď ste hore, ako keď ste dole. Ale Allsvenskan je tiež sledovaná liga, na ktorú chodí dostatočne veľa ľudí. Takže keď sa zostúpi, nie je to koniec sveta. Ale dobré to určite nie je. Avšak v blížiacom sa ročníku budeme mať veľmi silný tím. Niktoré mená už sú zverejnené, ďalšie predstavia čoskoro. Plán je, že do dvoch rokov chceme byť znova medzi elitou.“ 

Momentálne je na súpiske Mory pätnásť ľudí, a ako ste povedali, ďalšie zvučné mená čoskoro dorazia. Vaším jasným cieľom v nadchádzajúcej sezóne je mať pevné miesto v zostave, áno? 

„Jednoznačne a pre mňa je asi lepšie, že sa nehrá najvyššia SHL. Mal by som dostať veľa priestoru, a to mi môže po hokejovej stránke veľmi pomôcť.“ 

Mora IK v baráži nestačila na Leksands IF. Videli ste naživo zápasy o všetko? 

„Áno, a treba povedať, že Leksands, ktorý je mimochodom vzdialený len hodinu autom od Mory, bol slabší. Ale výborne im chytal brankár a hrali efektívne. Našli cestu ako vyhrať stretnutia.“ 

Máte okrem slovenského už aj švédsky pas? 

„Nie, a v blízke dobe sa nechystám oň požiadať.“ 

V uplynulom ročníku nastupoval za Moru slovenský reprezentačný bek Marek Ďaloga? Ako hral? 

„Spoľahlivo, bol jedným z najlepších obrancov. Najväčším problémom boli tréneri. Mančaft bol poskladaný pre play off, a namiesto toho sa vypadlo z ligy, čo je veľmi zlé. Kouči nevedeli napasovať Ďalogovi taký spôsob hry, akým by čo najviac pomohol tímu. Spokojní neboli viacerí hráči, nielen Marek.“ 

Napriek tomu manažment Mory nechal kormidelníkov pracovať celú sezónu.  

„Lebo hráči tvrdo pracovali bez šomrania. Šéf klubu sa nedozvedel o chaose vo vnútri mužstva. Sám sa vyjadril, že keby sa k nemu dostali negatívne informácie skôr, zakročil by. Po sezóne už bolo neskoro.“ 

Zoznam slovenských hokejistov, ktorí hrali v najvyššej švédskej mládežníckej, dorasteneckej, juniorskej súťaži a uplatnili sa vo vrcholovom hokeji. Do štatistík sú započítaní len tí, ktorí odohrali dvadsať a viac duelov.