Toni Söderholm, bývalý tréner nemeckej hokejovej reprezentácie pre ročenku nemeckého týždenníka Eishockey News povedal. “Klub AIK Skellefteå má brutálnu tréningovú kultúru.” Erik Forssell, generálny manažér AIK pre sukophockey.me hovorí: “Nie je to len o tom, koľko hodín trénujeme, ale ako kvalitne trénujeme. Počas sezóny máme jeden deň v týždni voľno, potom máme tréningy a zápasy. Na suchu trénujeme počas hokejovej sezóny dvakrát za týždeň. Väčšina mužstva trénuje v lete spolu na suchu od pondelka do piatku. Väčšinou dvakrát denne, niekedy raz.” A bývalý útočník klubu Forssell pokračuje. “Sme veľmi hrdí nato, že od postupu do najvyššej švédskej súťaže (rok 2006) sme boli osemkrát vo finále a dvakrát sme sa stali majstrami švédskej najvyššej súťaže. Ale ešte viac sme hrdí nato, ako dokážeme rozvíjať našich mladých i starších hráčov.” Klub má údajne až 50 percent hráčov v áčku z vlastnej akadémie. Ďalší hráči využívajú oddiel ako skok do NHL alebo AHL. V roku 2021 a 2022 bolo takých hokejistov sedem!
“Kto má rád zimu a sneh bude v meste veľmi šťastný,” povedal v lete 2021 pre Eishockey News bývalý tréner klubu Tommy Samuelsson. Skellefteå má 36-tisíc obyvateľov, leží dvesto kilometrov od polárneho kruhu a na Vianoce je v meste o dvanástej napoludnie tma. Samuelsson, dnes kouč HV 71 Jönköping doplňuje. “Musíte si zvyknúť nato, že od polovice októbra do začiatku marca je v meste veľmi skoro tma. To má aj výhody. Ľudia v meste žijú len pre AIK a nejestvuje kaviareň, kde by sa nehovorilo o hokeji. Ale fanúšikovia nerobia žiadny zvýšený tlak na hráčov, žijú však s nadšením pre svoj oddiel.” Len do 130 kilometrov vzdialenej Luley sa Skellefteå prepravuje na zápasy autobusom, všade inde letecky. “S príchodom, zápasom a odchodom potrebuje mančaft na jeden zápas tri dni. V sezóne 2019/20 sme na cestách strávili 66 alebo 67 dní, a to bol ten tesnejší program. Pri tomto programe si treba zvyknúť na spánok v autobuse a v lietadle. Ale séria niekoľkých zápasov po sebe, tzv. NHL Road Trips, sú v SHL výnimkou,” tvrdí Samuelsson. “Nie pri všetkých, ale pri väčšine zápasov potrebujeme tri dni. Nikdy však nespíme v autobuse, dlhé cesty skôr využívame nato, aby sme boli súdržnejšia partia,” ozrejmuje generálny manažér Erik Forssell.
Podľa Sportbladet (noviny, ktoré píšu predovšetkým o švédskom športe) je AIK Skellefteå jeden z klubov s najvýraznejšou podporou samosprávy, ktorá pomáha hlavne pri dotáciách prenájmu ľadovej plochy. Hlavným sponzorom klubu je komunálna elektrárenská spoločnosť Skellefteå Kraft, ktorá v roku 2015 podporila AIK sumou 4,8 miliónov švédskych korún (512 000 eur). Okrem toho elektrárenská spoločnosť zaplatila 1,2 miliónov SEK (130 000 eur) za právo na názov arény. V sezóne 2021/22 boli celkové náklady klubu vo výške 129 miliónov SEK (12,5 miliónov eur). Len Oskarshamn, Timrå a Malmö ich mali nižšie. Ročný zisk dosiahol 11,6 miliónov SEK (113 000 eur) a organizácia má základné imanie vo výške 65,9 miliónov SEK (6,4 milióna eur). “My máme aj preto nižšie príjmy, lebo nevlastníme arénu tak ako niektoré iné tímy. A ani netúžime platiť drahých hokejistov. Máme radi svoju prácu rozvíjania mladíkov z našej akadémie,” presviedča Erik Forssell.
Od roku 2016 začali kluby SHL investovať viac peňazí do prvých dvoch útokov. V tretej a štvrtej formácii dostávajú viac priestoru mladí hráči za menej peňazí. Hráči strednej triedy ťažko zarobia doma dobré peniaze, preto hľadajú šťastie v zahraničí. Ide o win-win situáciu pre organizácie. Tie dobre zaplatia popredných hráčov, a potom dostávajú priestor mladíci z akadémií, do ktorých investovali vlastné peniaze, a tie sa im nejakým spôsobom vracajú späť.
Platy hráčov AIK Skellefteå pred sezónou 2022/23 podľa Expressen, čo je jeden z dvoch celoštátnych večerníkov vo Švédsku. Mzdy domácich hráčov (všetci okrem Toma Kühnhackla) sú hrubý príjem. Všetci hráči v SHL majú dvanásťmesačné kontrakty a domáci hráči platia v priemere až 50-percentnú daň. Do výplaty môžu byť započítané aj výkonnostné prémie z predchádzajúcich sezón.
Útočník Oscar Möller mal v sezóne 2022/23 ročný plat 275 000 eur a viac. Brankár Gustaf Lindvall a útočník Pär Lindholm mali 215 000 až 276 000 eur. Obrancovia Oskar Nilsson, Jonathan Pudas a útočníci Jonathan Johnson, Joakim Lindström, Andreas Wingerli mali 168 000 až 216 000 eur. Obrancovia Petter Granberg a Rickard Hugg mali 132 000 až 168 000 eur. Brankár Linus Söderström, bek Arvid Lundberg a útočníci Linus Lindström, Filip Sandberg mali 90 000 až 132 000 eur. Útočník Max Lindholm mal 55 000 až 90 000 eur. Útočník Albin Sundsvik mal 34 000 až 56 000 eur. Obrancovia Måns Forsfjäll, Anton Olsson, Elias Salomonsson a útočníci Simon Robertsson, Elias Stenman mali ročne 32 500 eur a menej.
Útočník Tom Kühnhackl mal ročný plat 150 000 až 200 000 eur v čistom. Zahraniční hráči v SHL dostávajú plat buď v eurách, alebo v amerických dolároch v čistom. Kluby môžu cudzincom ponúknuť viac peňazí ako domácim, lebo nemusia za nich platiť niektoré sociálne poplatky. Výplata legionára je tak trochu hra s počtami, poplatkami a pravidlami vo Švédsku. Preto sa klubom v SHL darí zohnať kvalitných hokejistov za pomerne málo peňazí.
