Či už sledujete hokej v Európe, Severnej Amerike, v seniorských kategóriach alebo mládežníckych, všetci zainteresovaní sa zhodujú v jednom. Hokej sa za posledných dvadsať rokov najviac zmenil v rýchlosti korčuľovania. Keď sa Peter Bondra v polovici deväťdesiatych rokov nasadil do úniku, urobil šesť rýchlych krokov a máloktorý obranca ho dokázal zastaviť. V súčasnom hokeji to majú brejkoví útočníci zložitejšie, pretože bekovia sú obratnejší, mobilnejší. Azda jediný hokejista, ktorému intenzifikácia rýchlosti nerobí problém je Connor McDavid z Edmontonu Oilers. Keď naštartuje turbíny on, zadáci dnešnej doby sú len štatistami.
Koncom januára 2019 vyhral Connor McDavid tretíkrát po sebe súťaž o najrýchlejšieho korčuliara, ktorá sa pravidelne koná pri stretnutí hviezd Národnej hokejovej ligy. A počtom triumfov predbehol Petra Bondru, ktorý v tejto disciplíne zvíťazil v rokoch 1997 a 1999.
V čom je pohyb kanadského fenoména taký výnimočný? Ako vyznieva jeho korčuliarsky prejav v porovnaní s Bondrovým? Prečo bol kanadský center v konkrétnom porovnaní rýchlosti na jedno kolo približne o tri desatiny rýchlejší ako bývalé slovenské krídlo?
Pri porovnaní techniky korčuľovania týchto dvoch útočníkov som sa zameral na tri činnosti:
1. Štart
2. Vyprekladanie oblúka
3. Jazda po rovine
K jednotlivým bodom podal komentár aj sám Peter Bondra. Majster sveta a strelec vyše 500 gólov v NHL.
Peter Bondra mal v roku 1996 28 rokov, 183 cm a 90 kg (celkový čas cca 13. 600).
Connor McDavid mal v roku 2019 22 rokov, 186 cm a 88 kg (celkový čas 13. 378).
Štart
Peter Bondra. Pri odraze vpred využil tzv. L štart. Ide o starší spôsob vyvinutia rýchlosti, ale patrí k najúčinnejším. Keďže pravá noha je celá otočená do strany, hráč v nej má pevný bod, z ktorého dokáže vyvinúť veľkú pohybovú silu.
Connor McDavid. V úvode nasadil tzv. štart do strany s preložením. Vo východiskovej pozícii je v drepe a v ňom po dynamickom preložení pravej korčule cez ľavú zostáva. Tým pádom nestráca pri prvých krokoch na rýchlosti.
Komentár Petra Bondru: Moje prvé kroky boli pre mňa prirodzené a priznám sa, že som nikdy netrénoval štart tejto disciplíny. Našliapnutie McDavida je hokejovejšie. Hneď pri prvom prekročení nôh dostal váhu tela dopredu na špičky, čím získal drahocenný čas. Ja som sa po treťom-štvrtom sklze dostal do výrazného predklonu. Na videu je vidieť, že som pri štarte zaváhal.
Vyprekladanie oblúkov
Peter Bondra. Pri prvom oblúku a aj pri druhom drží hokejku v jednej ruke. A pri korčuľovaní druhého oblúka začína prekladať až v jeho druhej časti. Vnútorné rameno má podľa správnosti položené nižšie ako vonkajšie. Pri preložení nôh nevyužíva tak intenzívne vnútornú hranu ako vonkajšiu. Zrejme v tejto časti trate stratil slovenský útočník oproti McDavidovi najviac času.
Connor McDavid. V obidvoch oblúkoch drží hokejku v dvoch rukách. Na rozdiel od Bondru sa mu druhý oblúk podarilo vyprekladať od začiatku až do konca. Hlavne v priestore za bránkami ide do výrazného podrepu a harmonicky využíva vonkajšiu aj vnútornú hranu korčule. Pri prekladaní prvého oblúka sa dostáva na 32 až 35 km/h. V druhom dokonca až k hodnote 37 km/h, čo nie je ďaleko od maximálne vyvinutej rýchlosti počas jazdy na rovine – 40 km/h.
Komentár Petra Bondru: Dôležité je prekladať v prvom oblúku a prejsť ním čo najefektívnejšie, aby ste sa čo najskôr dostali do plného sklzu. Po zvládnutí prvého oblúka a rovinky som nadobudol vysokú rýchlosť a do druhého oblúka som musel trochu spomaliť, lebo by ma rýchlosť vyniesla von z trate. Dobrí korčuliari vedia získať rýchlosť pri prekladaní do strán – nie je to porovnateľné s tým, ako keby korčuľovali len priamočiaro. Dochádza k tomu tak, že hokejista neustále prenáša váhu tela a rýchlosť získava len v určitých momentoch.
Jazda vpred po rovine
Peter Bondra. Typický pohyb popradského rýchlika. Celé ťažisko je výrazne priblížené k ľadu. Korčuliarsky sklz je úplne dotiahnutý od jednej strany k druhej. Možným miernym nedostatkom je výrazný predklon hlavy a z toho vyplývajúca mohutná práca rúk spredu dozadu.
Connor McDavid. Dodržuje všetky zákonitosti dynamického korčuľovania. Má silný odraz a dlhý sklz. Korčuľu neustále nasadzuje do smeru vpred a nie od strany, čím nestráca na rýchlosti. Vďaka širokému posedu robí odrazy, pri ktorých dostatočne využíva vnútorné hrany. Voľná ruka, v ktorej nemá hokejku, ide predpisovo pred hrudník, a ruka, v ktorej drží hokejku, ide do stredu tela k pupku.
Komentár Petra Bondru: V dnešnej dobe je veľa odborníkov na tzv. power skating, ktorí vedia zlepšiť korčuľovanie každého hokejistu. Pozor, nemyslite si však, že po takýchto lekciách budete korčuľovať ako McDavid. Všetko záleží na stavbe tela športovca a na sústavnom posilňovaní nôh, brucha a chrbta. Takýmto postupom pri tréningu môže každý hráč zlepšiť svoje korčuľovanie na maximum. Kombinácia skvelej palicovej techniky a dynamického korčuľovania spôsobuje, že McDavid je nebezpečný v každom momente zápasu.
