Rýchlosť. Toto slovo je dnes najomieľanejšie vo vrcholovom hokeji.
„S vyhľadávaním talentov som začal pred pätnástimi rokmi. Vtedy bola jedna z kľúčových požiadaviek výška a hmotnosť. Keď ste neboli veľký a silný chlap, na draft ste sa dostali len ťažko. Dnes je situácia úplne iná. Fyzické predpoklady nehrajú dôležitú rolu. Najdôležitejšou schopnosťou je výborné korčuľovanie. Ten, kto ho má len priemerné, horko-ťažko sa presadí. Najrýchlejších a najdravejších hráčov nájdeme v rozmedzí od dvadsať do dvadsaťpäť rokov. Títo mladíci majú otvorené dvere do Národnej hokejovej ligy na úkor starších hráčov, ktorí mali priemerný pohyb a svoju hru postavili na tvrdosti či technike,“ hovorí Martin Bakula starší, český skaut špičkového Nashville Predators. (titulné foto: Jiří Zerzoň).
Pierre Page, skaut iného mužstva NHL má na vec trochu iný názor. „Myslím si, že veľa odborníkov hľadá hráča, ktorý neexistuje: dokonalého hokejistu. Podľa mňa sú najdôležitejšie vlastnosti rýchlosť a schopnosť strieľať góly. Keď nedáte gól, nemôžete vyhrať zápas. Na konci každej sezóny sú v popredí tie tímy, ktoré majú najvyšší rozdiel medzi strelenými a obdržanými gólmi. Schopnosť presadiť sa strelecky je prejavom talentu, brániť sa naučí každý. Ja hľadám kanoniera s rýchlymi nohami,“ povedal kanadský odborník pre nemecký hokejový týždenník Eishockey News.
A sedemdesiatdvaročný bard pokračuje: “Je veľmi dôležité, čo sa stane s tínedžerom po drafte. Ide o tzv. šesťročný plán vo veku od osemnásť do dvadsaťštyri rokov. Napríklad Guy Lafleur sa stal superhviezdou až vo svojej štvrtej sezóne v NHL, keď mal dvadsaťtri rokov. Je veľa iných hráčov, ktorí potrebujú viac času na dozretie. Kľúčové je, aby sa talentovaný mládenec v tomto období posunul vpred rýchlejšie a lepšie ako jeho konkurenti. Ak sa mu to podarí, vyhral. Aj tí najtalentovanejší mládenci dnešnej doby ako sú Tim Stützle či Lukas Reichel potrebujú skills kouča (tréner zručností), ktorý im pomôže naďalej sa rozvíjať. Ideálne je, keď sa môže jeden tréner venovať štyrom zverencom.
Päťdesiatnik Bakula nadväzuje na svojho kolegu z brandže: “Presne toto bol príklad Artemi Panarina. On dozrel ako hokejista neskôr (V Chicagu začínal ako 24-ročný, pozn.red.). Nebola chyba skautov, že by o ňom nevedeli. Naopak, sledovalo ho všetkých tridsať tímov NHL, ale svoju hru začal hrať v Kontinentálnej hokejovej lige oveľa neskôr a výkonmi sa oddelil od zvyšku súťaže. Dnes má každý tím Národnej hokejovej ligy všetky kúty sveta dôkladne zmapované a skauti majú skôr neobmedzené možnosti vidieť hráčov opakovane. Je stále náročnejšie nájsť takého borca, o ktorom nikto nevie, lebo dnes už kvalitný hokejista neunikne pozornosti nikoho. Skôr je možnosť nájsť niekoho ako Panarin, čiže hráča, ktorý začne produkovať svoj najlepší hokej v strednom veku.”
Bakula, ktorý štyri roky trénoval v zámorí sa vracia ešte k prvej otázke: “Spolu s dynamickým korčuľovaním je podľa mňa druhou najdôležitejšou vlastnosťou hokejové myslenie. Pravidelne sledujem množstvo rýchlych hráčov, ale s pukom nevedia nič vymyslieť a to je problém. Je veľmi dôležité vidieť, ako dotyčný naloží s pukom, či vie prihrať, či sa s ním dokáže uvoľniť, resp. aké má periférne videnie či predvídavosť. A to isté platí pre zadákov. Môže byť pohyblivý a s pukom efektívne korčuľovať, ale k tomu všetkému potrebuje hernú inteligenciu – vedieť včas prihrať či schopnosť podržať puk v tom najdôležitejšom okamihu. A ešte jeden faktor by som dal do popredia. Adept na pôsobenie v NHL musí byť mentálne vyspelý a hlavu mať nastavenú tak, že hokeju dáva sto percent (tréning na ľade, mimo neho, regenerácie). Poznal som veľa výborných hráčov, ale na výraznejšiu kariéru im chýbala väčšia dravosť, iskra a cieľavedomosť.”
Toto je vysvetlenie k útočníkom a obrancom. A čo brankári? Aký je ideálny strážca svätyne v súčasnosti?
“Základom je výška nad 190 centimetrov. Zároveň musia byť títo dlháni flexibilní, tak isto ako ich menší kolegovia a to ich robí špeciálnymi. V najlepšej lige sveta je málo brankárov, ktorí majú pod 180 centimetrov. Krásne vám to môžem vysvetliť na našom príklade. Pekka Rinne má 195 centimetrov, no pritom je veľmi pohyblivý. Zároveň je bezchybný človek, ktorý na tréningu drie, ide príkladom a to je ideálna kombinácia. Potom máme ďalšieho fínskeho gólmana Juuse Sarosa, ktorý nemá ani 180 centimetrov, ale je rýchly ako mačka. Skvele predvída hru a má dopodrobna preskúmaných súperových hráčov. Kto, kam a kedy striela. Nedostatočnú výšku si vynahradzuje inými vlastnosťami, aby mohol chytať v elitnej súťaži. U gólmanov je húževnatosť ešte dôležitejšia ako u hráčov v poli. Draftovali sme do Nashvillu niekoľko českých brankárov a tí boli nielen talentovaní, ale boli ochotní pre úspech urobiť úplne všetko a nikdy sa neuspokojili,” uzatvára tému Martin Bakula starší, ktorého syn Martin pracuje ako európsky vyhľadávač talentov pre Vancouver Canucks.
