Písal sa rok 1996. Slovensko sa na mužských majstrovstvách sveta najvyššej kategórie prvýkrát predstavilo ako autonómny štát. Bol to tiež rok, kedy súčasný šéf tuzemského hokeja Miroslav Šatan prestúpil do Buffala Sabres, kde odštartoval svoju úspešnú kariéru v kanadsko-americkej NHL. Ale bol to taktiež rok, kedy činovníci amerického hokeja spustili centralizovaný dorastenecký rozvojový program USNTDP. A možno ani sami vtedy nepočítali s tým, ako výrazne táto novinka ovplyvní budúcnosť svetového hokeja. (titulné foto: iihf.com)
Od roku 1996 do roku 2015 projekt fungoval v meste Ann Arbor v štáte Michigan. V roku 2015 sa presťahoval do mesta Plymouth v štáte Michigan. Svetový šampionát do osemnásť rokov sa začal hrať v roku 1998 a prvý veľký úspech zaznamenal výber s hviezdami a pruhmi v roku 2002, keď celý turnaj ovládol. A odvtedy začala neskutočná jazda, ktorá trvá dodnes (ďalších desať titulov, päť druhých miest a tri tretie miesta). Rozvojový program má výrazný účinok aj na výsledky USA na juniorských šampionátoch. Kde výsledky a výkony už nie sú až také dominantné, ale sú stále výborné. Na MS juniorov vo Švédsku 2024 takmer 70 percent amerických reprezentantov prešlo USNTDP a celá zostava s výnimkou Gavina Hayesa (juniorská OHL) dnes nastupuje prvý alebo druhý rok v najvyššej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Mladíci aj po skončení strednej školy rozvíjajú mozog učením a herný prejav trénovaním. Aký je to múdry plán!
Ale ani slovenský hokej nechcel zostať pozadu a tak funkcionári zväzu v roku 2007 vymysleli centralizovaný program pre hokejistov do dvadsať rokov. (Prvých päť sezón bol Púchove, ďalšie štyri sezóny v Bratislave a posledné tri v Piešťanoch)
“Nejde o systémový krok, ale o riešenie havarijnej situácie v mládežníckom hokeji. Toto je jediná alternatíva, ktorá by mala zabrániť hlbšiemu pádu. Ide o laboratórny pokus, ktorý sa nikde v takejto podobe nevyskytuje,” povedal vtedajší viceprezident federácie Ján Filc. “Cieľom je mať pohromade takmer celé mužstvo a doplniť by ho mali len dvaja, traja najlepší hokejisti zo zámorských junioriek,“ dodal vtedajší hovorca zväzu Peter Dobiaš. Po dekáde od vzniku projektu bol Ján Filc na zväze už v inej pozícii (člen pracovnej skupiny) a jeho slová pre Denník N pôsobili odovzdane: “Pomocou programu sa mal zvýšiť počet kandidátov na reprezentačný dres, no stal sa presný opak. Projekt oslabuje juniorskú súťaž a trpí aj dorastenecká súťaž pre obdobný projekt osemnástky.”
Napriek týmto slovám vznikol v roku 2019 v Piešťanoch centralizovaný projekt do osemnásť rokov. (A to druhýkrát, lebo od roku 2013 do 2017 už takýto program bol postupne v Trnave, Liptovskom Mikuláši a v Bratislave)
Na juniorskom svetovom šampionáte 2024 som mal pocit pri sledovaní mužstva s hviezdami a pruhmi, že na svetové klziská sa vrátila ruská hokejová mašina. Američania dokázali kombinovať v ohromnej rýchlosti, prehustené stredné alebo obranné pásmo pre nich nebolo žiadnym problémom, pri mantineli si dokázali elegantne ochrániť puk a okamžite od mantinela vyjsť, obrancovia podporovali útok, hráči odovzdávali puky len vo chvíli, keď boli pod extrémnym tlakom, do bleskových prihrávok počas presiloviek pridali rotačný pohyb atď.
Moderné hokejové trendy dnes určujú Spojené štáty americké.
Avšak ktorá iná hokejová krajina by mala tieto prvky ako prvá implantovať do svojho herného prejavu, ak nie Slovensko, keď len pod Tatrami a v izolovanom Bielorusku funguje centralizovaný projekt hráčov do osemnásť rokov na spôsob USNTDP? Keď slovenský hokejový zväz je tak masívne podporovaný štátom (v roku 2024 pôjde o sumu 10,4 milióna eur). Ktorý iný výber okrem slovenského mal na juniorskom šampionáte na striedačke amerického asistenta trénera (Scott Moser)? Ktorá iná federácia poslala v septembri 2023 na dvojtýždňovú inšpekčnú cestu do Ameriky kouča dvadsiatky Ivana Feneša a generálneho manažéra mládežníckych reprezentácií Romana Sýkoru? Obaja tvrdia, že za účelom skvalitniť projekt reprezentačnej osemnástky so zámerom dostať mladíkov na septembrový turnaj Fall Classic juniorskej USHL. A obidvaja by chceli ísť na cestu znovu. Ktorá iná federácia zaplatila v roku 2022 a 2023 viacerým neperspektivnym tínedžerom výlet na Floridu, aby sa “ukázali” mužstvám z univerzitnej ligy NCAA na Matterhorn Fit All Ivy Showcase?
Slovenský výber neukázal z moderných “amerických” trendov na juniorskom šampionáte 2024 takmer nič A ak sa niekto o ne pokúšal, bolo to Švajčiarsko. Iná vec je, že sa Slováci pomocou individuálnej kvality jednotlivcov dokázali presadiť v presilovkách, že sa dostali do kontraútokov, často po chybách súpera, že dokázali vyjsť z rohu ihriska, lebo niektoré útočné dvojičky sa poznajú dokonale.
Problémom je, že projekt “SR 18” v Piešťanoch (do leta 2022) a teraz v Poprade sa zakladateľom opäť raz vymkol z rúk. Stala sa z neho často len zápasová medzistanica, kde si niekto príde odohrať dva duely, iný desať, ďalší pol sezóny a – tí najvytrvalejší a často druhotriedni – jeden celý ročník. A väčšina najlepších dorastencov je stále v zahraničí alebo v extraligových kluboch. Pointou amerického rozvojového programu je, že skautmi vybraní hokejisti (jeden tím do sedemnásť a druhý tím do osemnásť rokov) v Ann Arbor spolu strávia dve celé sezóny a – hlavne v druhom roku – je vidieť výrazné herné i výsledkové zlepšenie. Do Michiganu prichádzajú tínedžeri so svojimi rodičmi alebo väčšina býva v náhradných rodinách. Na rozdiel od Popradu, kde chlapci bývajú v internáte.
To, že o slovenskom rozvojovom programe nemá ani šajnu Alex Čiernik, sa dá pochopiť, lebo je odchovaný nemeckým mliekom. Dalibora Dvorského a Luku Radivojeviča odvial hokejový osud v skorej mladosti do Švédska. Filip Mešár síce vie, kde je popradská akadémia, lebo je z Popradu, ale vôbec nevie, čo sa v nej robí. Mariánovi Moškovi sa o slovenskom centralizovanom programe nikdy nesnívalo, lebo je od pätnástich v Amerike. A dvojici Adam Gajan a Samuel Honzek sa o projekte mohlo snívať iba dvakrát v živote, po dvoch epizódnych zápasoch, ktoré v programe absolvovali. Juraj Pekarčík za platformu zvládol jedenásť duelov. Toto je jedna tretina hráčov, ktorí reprezentovali výber s dvojkrížom na hrudi na MSJ 2024. Druhá tretina hráčov na čele s Maximom Štrbákom a Servácom Petrovským použila program na pár mesiacov začiatkom roka 2020, keď mládežnícke súťaže vo svete ničil koronavírus. A tretia tretina hráčov na čele s Petrom Repčíkom a Martinom Mišiakom bola v Piešťanoch jednu sezónu, pričom u viacerých z tejto podmnožiny bolo treba spojiť dve polovice súťažného ročníka do jedného celku.
Táto neprofesionalita zapríčinila, že slovenský hokej bude vyvrcholenie juniorského šampionátu sledovať deviatykrát po sebe len pred televízormi. A bez účasti Ruska a Bieloruska na podujatí sa premrhala veľká šanca na lepšie umiestnenie…
P.S. Ak slovenský hokej nevie v domácich podmienkach pripraviť na juniorské majstrovstvá sveta aspoň štyroch konkurencieschopných bekov (nerátam Štrbáka a Kmeca) mala by padnúť hlava metodika federácie Martina Štrbáka. Ján Filc ešte bol pred týždňom mentorom metodického oddelenia, no dnes už na tejto pozícii podľa oficiálnej stránky federácie nie je.
