Slovenskí hokejisti po ôsmich rokoch opäť postúpili do štvrťfinále majstrovstiev sveta v hokeji. Na výsledkovo najbláznivejšom šampionáte v novodobých dejinách, kde sa takmer celá základná časť odohrala bez divákov a bez hrozby zostupu do nižšej divízie. Vyjadrenia kompetentných ľudí zo slovenskej výpravy boli pred turnajom opatrné. “Chceme dať priestor všetkým 28 hráčom na súpiske, ale to neznamená, že dopredu vzdávame boj o prvú osmičku.” Konečné ôsme miesto by bolo na začiatku milénia hodnotené ako neúspech, dnes je považované za úspech. Aký bol tento turnaj pre výber Slovenska, ktorý skončil v základnej skupine na štvrtej priečke a vo štvrťfinále nestačil na USA po výsledku 1:6? Všetko podstatné je v nasledujúcich riadkoch. (foto:iihf.com).
Čo sa v hernom prejave tímu podarilo?
1. Útok Cehlárik, Hrivík, Lantoši, Gernát a Rosandič. Tento ťah trénerského štábu vyšiel na jednotku. Celá pätorka hrala až do trestu Rosandiča (na konci zápasu so Švajčiarskom dostal vyšší trest, pre ktorý nemohol nastúpiť proti Dánsku), resp. zranenie Hrivíka (asi od zápasu s Dánskom) kompaktne, takmer neustále sa dostávala do šancí, a čo je najdôležitejšie, presadzovala sa strelecky. Po vynútených zmenách v zostave išla sila celého mančaftu výrazne nadol. Po návrate Rosandiča do zostavy sa tento ofenzívny bek nevrátil medzi “svojich”, ale jeho miesto trochu nepochopiteľne zaujal Kňažko. Až od druhej tretiny záverečného zápasu proti USA sa Rosandič vrátil na svoje miesto a formácia hral znova prím.
2. Výborná hra pri mantineloch. Odborne povedané – zatváranie mantinelov. Pochvalu si zaslúžia obrancovia, ale aj útočníci. Touto hernou činnosťou sa mančaft mnohokrát dokázal udržať v útočnej tretine a vytrvať v nápore, prípadne zamedziť protiútoku súpera.
3. Podpora obrancov pri útočných akciách. Tento prvok je v súčasnom hokeji s prehusteným pásmom veľmi dôležitý a mužstvo s dvojkrížom na hrudi ho dobre zvládol. Ním sa dostal do prečíslení (štyria proti trom, traja proti dvom). Fungovala taktiež spolupráca útočníkov s bekmi v útočnej tretine tzv. kompaktnosť v útočnom pásme.
4. Hra do šírky v strednom pásme a následný rýchly prechod do obrannej tretiny protivníka. Pomocou presnej a tvrdej prihrávky z osi ihriska v neutrálnej tretine až k mantinelu sa mančaft rýchlosťou krídel dostával do nebezpečných únikov.
5. Hlavne v prvej polovici šampionátu tím solídne pracoval pred brankárom a blokoval strely.
Čo sa v hernom prejave tímu nepodarilo?
1. Presilovky. Tu nejde len o to, že Slovensko malo k dispozícii dvadsať presiloviek a strelilo v nich len tri góly, čo znamená nízku úspešnosť ich využitia na úrovni 15 percenta. Tento problém je hlbší. Nefungovalo založenie útoku ani usadenie sa v tretine. Hráči vymýšľali nezmyselné rotácie a výmeny puku v rohu klziska a miesto streľby z osi ihriska sa často uchýlili k streľbe zo strany. Početné prevahy sú dlhodobý problém národného tímu a nedokázal ich odstrániť ani kanadský kouč Craig Ramsay.
2. Clonenie pred brankárom a s tým súvisiaca nízka úspešnosť streľby (zo 247 striel len 18 gólov). Tento nedostatok sa dá názorne ukázať v stretnutí s Veľkou Britániou. Slováci zasypali súpera 43 strelami a keby clonili gólmanovi súpera musia dať minimálne päť gólov tak ako ostatné tímy svetovej špičky. Ani tento prvok, ktorý sa v zámorí mimoriadne využíva a je účelný, sa kanadskému bardovi svojim zverencom nepodarilo vštepiť.
3. Neustála rotácia zostavy. Na tomto fakte má určite podiel aj zranenie niektorých reprezentantov, ale aj tak bolo zmien vo formáciách až priveľa. Zostava proti USA vo štvrťfinále? Tá sa nevydarila vôbec. Akoby chcel trénerský štáb dať na podujatí až do poslednej sekundy šancu všetkým, alebo je možné, že kouči dostali takýto príkaz zhora.
4. Druhý útok v strede s Krištofom sa až príliš často dostával pod tlak. Tretí útok v centre s Romanom striedal dobré pasáže so slabšími.
5. Oslabenia. Mančaft v hral v početnej nevýhode dvadsaťpäť a v nich inkasoval deväť gólov, čo znamená nízku úspešnosť – 64 percent. Čísla však kazia zápas proti Švajčiarsku, kde tím inkasoval päťkrát. Pritom spôsob bránenia nevyzeral zle, borci sa snažili o aktívny prístup k súperovi a bránenie osi ihriska. Iba čo súperi využívali ten prvok, ktorý chýbal u Slovákov, čiže clonu pred gólmanom.
Ktorí hráči sú na základe výkonov na MS pre národný tím perspektívni?
Branislav Konrád (ročník narodenia 1987). Pre zranenie odchytal na šampionáte len päť tretín a zo 42 striel, ktoré na neho išli, inkasoval tri góly. Chytal spoľahlivo a svojmu tímu v zvyšku turnaja dosť chýbal. Za výber spod Tatier stále môže odchytať ďalšie tri-štyri veľké turnaje.
Július Hudáček (r. 1988). Proti Rusku chytal výborne a proti Dánom zatiahol roletu úplne. Ale od Švajčiarov dostal osem gólov a od Čechov štyri. Má horšiu prácu s hokejkou a niekedy neortodoxné zákroky. Nežiaril, ani nesklamal.
Marek Ďaloga (r. 1989). Opäť raz jeden výborný turnaj obrancu s ekrazitom v nohách. Neodohral slabý zápas (posledný v skupine nehral pre zranenie, ktoré ho zrejme limitovalo aj vo štvrťfinálovom dueli) a počas celého turnaja si udržal stabilnú vysokú výkonnosť. Správny kapitán.
Marek Hrivík (r. 1991). Najlepší hráč Slovenska na turnaji prakticky bez hernej slabiny. Veľký a silný center dokázal udržať puk v tretine, má prehľad, bojuje a ešte je aj použiteľný na oslabenia. Z jeho fazóny ťažila celá pätorka. Od zápasu s Dánskom a možno ešte skôr ho začali obmedzovať zdravotné problémy.
Martin Gernát (r. 1993). 193 centimetrová veža vie prvou prihrávkou z tretiny založiť útok, má prehľad a bombu príklepom, ktorá mala byť v presilovkách využívaná oveľa viac. Pomocou nej strelil pri početnej prevahe Rusom dôležitý gól. Má niekedy ťažkosti smerom dozadu a pri osobných súbojoch v obrannej tretine. A jeho najväčším hendikep je pomalší pohyb, čo zrejme zaváži, že do Národnej hokejovej ligy sa nedostane.
Miroslav Rosandič (r. 1995). Ofenzívny bek s hlavou hore vie pohybom i prihrávkou podporiť útok. Máva problémy v obrannej tretine pri bránení a jeden vážny nedostatok – málo sa tlačí do strely, resp. nemá ju dostatočne razantnú.
Peter Cehlárik (r. 1995). Čo povedať o hráčovi, ktorý získal v ôsmich zápasoch jedenásť bodov? Má výbornú strelu, vie si prikryť puk a nájsť ho v skrumáži pred bránkou. A ako jediný mal aj strelecké šťastie. Budú jeho výkony stačiť na návrat do NHL?
Róbert Lantoši (r. 1995). Na štyroch metroch vie cez vonkajšie hrany zrýchliť ako nikto iný slovenskom tíme. Bol súčasťou najlepšej pätorky, preto je jeho prínos neodškriepiteľný. Na súperových gólmanov však vyslal 22 striel, no vsietil len jediný gól. Zrejme by mal ešte viac dostať do krvi ísť priamo do brány, strieľať zo streleckého lichobežníka a nie spätnou kľučkou hľadať spoluhráčov. Treba však povedať, že v útoku s Hrivíkom a Cehlárikom plnil práve on úlohy prvého útočníka vzadu.
Kristián Pospíšil (r. 1996). Po hernej stránke nemá tento krídelník slabinu. Je silný, dobre korčuľuje a vie ísť do kombinácie. Má bombu príklepom z jazdy i z miesta a vďaka nej je nebezpečný v presilovke. Má však jeden vážny problém – horúcu hlavu. Proti Švajčiarom pokazil celý zápas svojím vylúčením do konca stretnutia, proti Čechom nezmyselne sekol súpera.
Miloš Kelemen (r. 1999). Prekvapil. Robustný útočník si dokáže príkladne prikryť puk pri mantineli, udržať sa v tretine, ale taktiež presadiť pohybom pri dlhšej vzdialenosti. Bojovník, ktorý nič nevypustí. Kouči ho používali na presilovky i na oslabenia. Potrebuje skoordinovať svoj pohybový prejav.
Adam Liška (r. 1999). Asi najväčší bojovník v reprezentácii. V každom striedaní ide toto krídlo na hranicu svojich možností. Rýchly, dravý a v výborný v oslabeniach. Aj keď mi iné úlohy, chcelo by to nejaký gól či prihrávku navyše.
Juraj Slafkovský (r. 2004). Rozbiehal sa pomalšie, a preto na dva zápasy vypadol zo zostavy. Vrátil sa vo veľkom štýle. Už proti Dánom bol výborný a proti Švédom excelentný. V posledných dvoch dueloch turnaja už taký viditeľný nebol. Na svoj vek je mimoriadne herne vyzretý, vie zmeniť tempo hry. Nenechá sa odstaviť od puku, vybojuje puky. Pomaly bude pomaly dozrievať jeho stokilové telo, na svojom korčuľovaní musí pracovať kontinuálne.
Ktorí hráči musia odstrániť nedostatky, aby boli pre reprezentáciu perspektívni.
Adrián Holešinský (r. 1996). V prvých dvoch zápasoch nemohol nastúpiť pre zranenie, následné dva duely hral, a potom zase nie. Celkovo zvládol len tri stretnutia. Otázkou je, ako sa bude zotavovať jeho chatrné zdravie. Od roku 2017 do 2020 zvládol na University of Maine len sedemnásť duelov! Má menej koordinovaný pohyb, ale je to rýchly útočník s ťahom na bránu.
Adam Húska (r. 1997). Proti Švédom chytal solídne, s jediným nedostatkom – často pred seba vyrážal puky. Jedna tretina proti Čechom mu nevyšla. Proti USA nechytil nič navyše, ale ani nedostal vyslovene zlý gól. Potenciál 194 centimetrový dlháň má.
Marián Studenič (r. 1998). Najrýchlejší slovenský hokejista v zostave. Na ľade doslova lieta, ale veľmi často bez želaného efektu. A keď sa už aj dostal do vyloženej šance, tak ako v zápase s Dánskom, ušiel mu puk. Jednoducho mu chýba finálna fáza. Jedna prihrávka za celý turnaj je strašne málo a pritom ho nasadzovali aj na presilové hry. Keby mal lepšiu finálnu fázu, je to plnohodnotný útočník pre NHL.
Miloš Roman (r. 1999). Poctivý stredný útočník, bojovný a použiteľný na oslabeniach. Ale niečo tomu chýba. Ľahkosť, byť o krok vpred, dostať sa do zakončenia, finálna asistencia.
Michal Ivan (r. 1999). Veľmi ťažko sa hodnotí je výkonnosť, lebo na podujatí zvládol len dva zápasy s priemerným časom na ľade trinásť minút. Ale za 26 minút tento bek ukázal, že perspektívu má. Je vysoký, má hlavu hore a solídny pohyb.
Martin Faško-Rudáš (r. 2000). Drieme v ňom ofenzívny potenciál. Ľahko korčuľuje a v útočnej tretine vie ísť do kombinácie s bekmi. Musí byť aj smerom dozadu taký aktívny ako dopredu a pribrať päť-šesť kilogramov.
Martin Bučko (r. 2000). 190 centimetrový defenzívy bek, silný, výbušný. Mal by zlepšiť prikrývku z vlastnej tretiny a o niečo viac podporiť pohybom útok.
Samuel Kňažko (r. 2002). Hlavu má stále hore a často volí správne riešenie situácií. Problémy však má obrannej tretine pri bránení, korčuliarsky a hlavne proti silnejším súperom vôbec nestačil v osobných súbojoch.
Šimon Nemec (r. 2004). Z jeho strany to bolo ako na hojdačke. Vedľa kapitána Ďalogu začal solídne, ihneď prihral na gól. Proti Rusom nehral a proti Švajčiarom bol najhorší hráč na ľade. Proti Čechom sa zase zlepšil a proti USA to zase bolo o poznanie horšie. Tento mladík jednoducho musí hrať svoju hru, nájsť sám seba a nečítať nezmysly o tom, kým alebo čím by mal byť. Na veľké výpady vpred ešte korčuliarsky nemá.
Ktorí hráči na turnaji sklamali. Je otázka, či ešte dostanú šancu na najvyššom fóre.
Dávid Buc (r. 1987). Naskočil do turnaja až v piatom zápase základnej skupiny a sem-tam niečo dobré vymyslel aj pomocou svojej robustnej postavy. Vyhovoval mu spolupráca s krídlami Slavkovským a Liškom. Ale korčuliarsky už tento 34-ročný stredný útočník nestíhal. Zrejme to bol jeho posledný veľký turnaj, lebo tie nasledujúce budú rýchlostne už len náročnejšie.
Adam Jánošík (r. 1992). Nebol to z jeho strany žiadny flop a možno si nie úplne zaslúži byť v tejto skupine, ale o tri mesiace bude mať obranca 29 rokov a priestor na zlepšenie už priveľmi nemá. Nerobí vážnejšie chyby a má slušne vyváženú obrannú a útočnú fázu. Chýba mu však päť centimetrov, pomocou ktorých by mal dlhší sklz a väčšie rozpätie rúk. To všetko by sa dalo nahradiť perfektným korčuľovaním, ktoré, žiaľ, nemá.
Michal Krištof (r. 1993). Tento turnaj mu hrubo nevyšiel. Rozdiel medzi jeho druhým útokom a prvým bol až príliš veľký. V niektorých dueloch doplácal na menšiu postavu a na slabšiu strelu. Hral všetky presilovky a jeho bilancia jeden gól a jedna asistencia hovorí za všetko. Jediným pozitívnom je jeho úspešná bilancia na buly.
Daniel Gachulinec (r. 1994). Obranca Detvy, resp. od novej sezóny Slovana Bratislava do celého systému hry akosi nepasoval. Nerobil síce vážnejšie chyby, ale na medzinárodný hokej mu chýba kompaktný pohyb. Rozbehne sa, brzdí, rozbehne sa a zase brzdí. Podpora útoku pohybom je z jeho strany takmer nulová.
Pavol Skalický (r. 1995). Začal v druhom útoku veľmi zle. Po preradení do štvrtej, resp. tretej formácie sa sa trochu zlepšil, ale celkovo ukázal tento krídelník málo dobrých momentov. Ťažko korčuľoval, málo bojoval. A jeho odchod po šiestom zápase za svadbou – komické.
Matúš Sukeľ (r. 1996). Má výrazne neekonomické korčuľovanie a od toho sa odvíja všetko ostatné. Všade bol o krok neskôr. A jeho nevýhodou je subtílna postava.
Mário Grman (r. 1997). V druhom zápase s Veľkou Britániou tvrdý bodyček, ktorý ním poriadne zatriasol. Jeho výkon však bol hrozný od prvého striedania na turnaji. Bez pohybu, bez zaujatia, bez práce nohami. Takto sa na najvyššom fóre nehrá ani náhodou. A pritom mu hokejovo nič nechýba. Vysokého praváka potrebuje každý mančaft…
