Všetko sa zišlo tak ideálne. Manažment slovenskej hokejovej reprezentácie zložil na Majstrovstvá sveta v Českej republike 2024 na papieri silné mužstvo. A na dôvažok, základná skupina a dva štvrťfinálové duely sa hrali v Ostrave, ktorá je od severnej Žiliny vzdialená príjemných sto kilometrov. A konečný výsledok na šampionáte? Bez účasti Ruska a Bieloruska siedme miesto. Čiže jeden veľký neúspech. Ako vidí konečné miesto prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan? “Nie je to úspech ani prepadák, ale je to najlepší výsledok od roku 2012.” Tento určite maximalista ako hráč sa ako funkcionár prevtelil do roly čistokrvného alibistu. Uspokojiť sa so siedmym miestom na takomto herne slabučkom šampionáte v takmer domácom prostredí, môže iba hokejový cynik …
Ale hoďme za hlavu nevydarený šampionát v Česku 2024 a skúsme sa pozrieť do budúcnosti. Veď Šatan a jeho skupina tu nebudú večne. Kedy môže slovenská odborná a fanúšikovská obec opäť zažiť úplne alebo takmer domáce majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji?
V hre sú tri možnosti. Pričom na začiatok spomeniem ešte jednu, ktorá by za inej konštelácie hviezd bola štvrtou. Ísť do spoločnej kandidatúry Viedne a Bratislavy.
Pretože už v marci 2018 magistrát Viedne predstavil konkrétny projekt novej mulftifunkčnej haly s kapacitou 20 000 miest. O desať mesiacov neskôr kompetentní oznámili, že dokončenie stavby je naplánované na rok 2024. V novembri 2021 mesto oznámilo, že na investíciu, výstavbu a prevádzku haly chce prizvať súkromného partnera a otvorenie sa presunulo na koniec roka 2029. Avšak v októbri 2023 súd vo Viedni zrušil rozhodnutie spoločnosti Wien Holding zadať zákazku svetoznámej spoločnosti OVG Bristol. A tak Wien Holding vyhlásil nový tender na nájdenie súkromného partnera. A odvtedy je “ticho po pešine”. “Dnes kandidatúra Rakúska nepripadá do úvahy a má to jediný dôvod. My dnes vôbec nevieme s istotou povedať, že sa v roku 2025 začne stavať. Je možné, že hala nakoniec nebude pripravená ani v roku 2030. S istotou môžem povedať, že Rakúsky zväz ľadového hokeja ((ÖEHV) prihlášku na usporiadanie šampionátu (spolu s Bratislavou) tak skoro nepodá,” hovorí Markus Riedlmayer, manažér komunikácie ÖEHV.
A teraz k trom možnostiam. Pričom prvú treba (takmer) okamžite vylúčiť, aj keď funkcionári Ministerstva cestovného ruchu a športu klamú ramenami tak dokonale, ako Žigmund Pálffy v najlepších rokoch pri prekonávaní obrancov súpera.
1) Postaviť na Slovensku novú hokejovú arénu aspoň pre 12 000 ľudí. Ale to by bola ekonomická samovražda za najmenej sto až stopäťdesiat miliónov eur. Lebo okolo roku 2030 by mohol byť čistý príjem zo svetového šampionátu usporiadaného pod Tatrami najviac desať miliónov eur. “Štátu dnes chýbajú peniaze na základné veci, peniaze chýbajú v samosprávach a ja si neviem vôbec predstaviť, kto by takýto kolos na Slovensku živil?” pýta sa zdroj. A ešte jednu vec si málokto uvedomuje. V rôznych štátoch Európy dnes pomerne rýchlo pribúdajú viac ako desaťtisícové arény a keby Slovensko znova chcelo kandidovať, napr. v roku 2040, bratislavská Tipos aréna (kapacita 10 016 miest) by už požiadavkám IIHF nemusela vyhovovať. Bude sa potom v krajine majstrov sveta 2002 stavať ďalšia aréna pre potreby MS?
2) Druhá možnosť je reálnejšia. Ísť v roku 2030 do spoločnej kandidatúry Bratislavy s poľským Krakovom, ktorý má krásnu halu pre 15 000 fanúšikov. Má to však jeden háčik. Poliaci musia skončiť budúci rok v apríli na MS Divízie 1A v rumunskom meste Sfântu Gheorghe prví alebo druhí a znova postúpiť do elitnej kategórie. A to reálne je. Potom môžu tieto dve mestá/krajiny koncom leta 2025 podať spoločnú prihlášku.
3) A posledná možnosť je najviac reálna. Ísť v roku 2029 do spoločnej kandidatúry Bratislavy s Budapešťou, ktorá má supermoderný stánok MVM Dom na hokej s kapacitou 19 000 miest. “Keďže Maďarsko bude za posledných päť rokov dvakrát v najvyššej skupine MS, budeme spĺňať požiadavky Medzinárodnej hokejovej federácie. Vo štvrtok 30.5 2024 má Maďarská hokejová federácia (HIHF) voľby a ja kandidujem na prezidenta. Ak budem zvolená, ihneď začnem komunikovať s potenciálnymi spolukandidátmi o možnostiach,” vysvetľuje Zsuzsanna Kolbenheyerová, viceprezidentka maďarskej hokejovej federácie a členka najužšieho (deväťčlenného) konzília IIHF.