Týždeň po majstrovstvách sveta v hokeji v Lotyšsku 2021 sa generálny manažér slovenskej reprezentácie Miroslav Šatan usadil v kresle SZĽH. V relácii Na kávičke vyrozprával bývalý dlhoročný kapitán reprezentácie svoje dojmy z turnaja, na ktorom skončil výber s dvojkrížom na hrudi na ôsmom mieste. A vysoký sympaťák nezvyčajne nechal voľnosť svojim emóciám. (fotokoláž: sukophockey).
„Aj rozhodcovia sú len ľudia a robia chyby, no väčšinou sa ich rozhodnutia kompenzujú rovnomerne na obidve strany. Na MS v Rige som mal pocit, že zápasy viedli rozhodcovia jednostranne, a my sme boli vždy na nesprávnej strane. Sám Craig Ramsay sa ma spýtal, čo sme urobili svetu, keď nás arbitri, tak často znevýhodnili? Na tomto podujatí bolo príliš veľa momentov, kedy sa prehliadali súperove fauly. A celé to bolo príliš okaté. Bohužiaľ, sme malá krajina, marketingové a televízne spoločnosti radšej vidia v záverečných kolách veľké štáty s veľkými obchodnými trhmi.”
Prvý komentuje Šatanove slová expert na športový marketing Roman Krajniak: „Keď sa na vec pozrieme čisto z hľadiska faktov, je to jednoducho realita. Slovensko je najmenšia krajina s najnižším ekonomickým prínosom pre majstrovstvá sveta. My sa nemôžeme porovnávať s Ruskom, Nemeckom, Švajčiarskom či Švédskom. Či už počtom obyvateľov, kúpyschopnosťou alebo inými ekonomickými ukazovateľmi. Pozrite sa na svetový šampionát, keď sa koná inde ako na Slovensku alebo v Čechách. Koľko je tam našincov a koľko je tam Švédov? Veď to je samý fanúšik v žltom-modrom drese s rohmi na hlave. Napr. Švédi minú za jedny MS tisíc eur, a ak tam nebodaj Slovák vycestuje, šetrí každé euro. Ekonomický rozdiel je naozaj značný.”
“Ja úplne verím tomu, že Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), ktorá sídli v Zürichu, alebo jej marketingový partner Infront Sports, ktorý sídli v Zugu, oveľa radšej vidia v záverečných kolách Nemecko ako Slovensko. Pretože fanúšikovská základňa a sila reklamných partnerov je v osemdesiat miliónovej krajine väčšia. Ale nemyslím si, že by tieto inštitúcie chceli ovplyvňovať rozhodnutia arbitrov,” hovorí Martin Wimösterer, popredný nemecký novinár. Ruský žurnalista Michail Skryl z denníka Sport Express poskytuje svoj pohľad na polemiku: “Mne sa celkovo nepáčila práca rozhodcov na poslednom šampionáte. Myslím si, že to nie je len problém Slovenska. IIHF by si mala dať oveľa väčší pozor na prešľapy mužov v pruhovanom.”
Najobširnejšie sa k téme vyjadril Pavel Hartman, futbalový redaktor českého denníka Sport, ktorý vyštudoval Fakultu telesnej výchovy v Prahe a vlastní najvyššiu futbalovú trénerskú licenciu. “Toto je všeobecný problém a netýka sa len hokeja, ale aj futbalu a iných športov. Myslím si, že na krajiny s väčším marketingovým potenciálom, majú arbitri benevolentnejší meter než na menšie štáty alebo úplných trpaslíkov. Som presvedčený o tom, že každý rozhodca na veľkom turnaji toto vníma. Ale musím povedať, že napr. na poslednom európskom šampionáte vo futbale, boli muži v pruhovanom na veľmi vysokej úrovni a boli vzorom pre ostatných, ako by sa malo pískať. Hru nechali voľne plynúť, pochopili, že futbal je kontaktný šport a nemá význam ho kúskovať, resp. podľahnúť filmovaniu hráčov. Mal som pocit, že arbitri pískali absolútnu rovinu pri všetkých dueloch a to ma nesmierne potešilo. V tomto urobila európska futbalová federácia UEFA veľký pokrok.”
Tri mesiace po kritike na adresu rozhodcov (september 2021) sa Miroslav Šatan uchádzal o miesto v rade IIHF, čo je najvyšší orgán medzinárodného hokeja. Časovo mimoriadne vyťažený prezident SZĽH a najnovšie aj viceprezident Slovenského olympijského a športového výboru, chcel týmto krokom nepochybne posilniť diplomaciu Slovenska vo svetovom hokeji. Krajina majstrov sveta 2002 nemá okrem Igora Nemečeka (expert v komisii podujatí a majstrovstiev sveta) a Igor Andrejkovič (expert v komisii na rozvoj hokeja) v štruktúrach IIHF žiadneho človeka, a napr. Nemci ich majú desať! V súboji o posledné deviate miesto do exekutívy však Miroslav Šatan prehral volebný súboj s lotyšským funkcionárom Viestursom Koziolsom. “Šatan mal pred voľbami do rady lepšie vyhliadky, než to nakoniec celé dopadlo. Jeho neúspech ma prekvapil, ale pri takýchto voľbách rozhoduje spojenectvo zainteresovaných,” vysvetľuje žurnalista Martin Wimösterer a pokračuje: “Je pravda, že v súčasnosti sa Slovensko vníma ako nevlastné dieťa svetového hokeja. Existujú varovné signály. Napríklad najsilnejšie európske ligy sa pravidelne stretávajú, aby si vymieňali názory, ale slovenský hokej pri stole nesedí. A mal by sa tam, čo najrýchlejšie vrátiť. To, že Slovan Bratislava bol pozvaný do Ligy majstrov 2021/22 len s oneskorením na úkor Junosť Minska (odobrali mu miestenku pre nestabilnú situáciu v krajine), zrejme súvisí so starými problémami v lige a nedostatočnou infraštruktúrou. Vnímame však snahy zväzu riešiť problémy a zdá sa, že situácia sa mení k lepšiemu.”
Je na úspech na veľkom turnaji rovnako dôležité popri sile na marketingovom poli aj zastúpenie v rade IIHF či iných komisiách Medzinárodnej hokejovej federácie? “Sme len ľudia a veľmi dobre vieme, kto sedí v akej komisii a z akého štátu je. A či chceme alebo nie, to pôsobí na každého. Na štát, ktorý má na rôznych oddeleniach IIHF prevahu, sa pozerá inak. My teraz máme ako zástupcu predsedu Petra Břízu a myslím si, že pohľad na nás bude zo všetkých strán priaznivejší, lebo všetci vedia, že druhý najsilnejší muž je z Česka,” myslí si prvotriedny český novinár Pavel Hartman. “Iné krajiny majú určite väčší vplyv. Niekoľko dôležitých postov obsadili Švajčiari. V diplomacii sú veľmi silní Rusi, s nimi treba byť zadobre. Ale napr. Nemecký hokejový zväz (DEB) má veľké problémy. Vo vnútri medzi sebou bojujú minimálne dva tábory, čím sa oslabuje jeho sila a úmerne ubudne aj jeho vplyv v IIHF. Ten kto má v medzinárodnom hokeji vplyv, riadi strategické rozhodnutia, ako napr. umiestnenie svetových šampionátov do jednotlivých krajín. Komu ich pridelia, ten zarobí poriadny balík a posilní svoj hokej vo vnútri, čo sa časom prejaví i vo svetovom meradle,” myslí si Martin Wimösterer, ktorý ako novinár na voľnej nohe píše pre týždenník Eishockey News či bavorské denníky Münchner Zeitung a Ingolstädter Zeitung.
“Taktiež si myslím, že je nesmierne dôležité mať ľudí vo vysokých rozhodcovských funkciách a na významných miestach. Potom ste v centre diania, viete, akým trendom sa bude v budúcnosti pískať, a môžete sa zmenám včas prispôsobiť. Samozrejme, veľká výhoda je možnosť ovplyvniť výber rozhodcov na veľké turnaje,” doplňuje Pavel Hartman. Situácia so slovenskými rozhodcami je neradostná. Na zrušených MS vo Švajčiarsku 2020 nemal byť žiadny arbiter spod Tatier. V Lotyšsku 2021 bol hlavný rozhodca Peter Stano a čiarový Šimon Synek. Na blížiacu sa olympiádu do Pekingu nie je opäť nikto nasadený. No medzi hlavnými arbitrami z druhej výkonnostnej skupiny je na zozname do Číny Lotyš Andris Ansons, Čech Martin Fraňo, Nemec Andre Schrader, Bielorus Maxim Sidorenko a Švajčiar Michael Tscherrig. “Čo sa týka mien, nevidím na Slovensku až taký problém. Ten je skôr v tom, že nie je nikto, kto by chlapov presadil na medzinárodnom poli. Teraz máte domáce majstrovstvá sveta a delegovaný je jedine Peter Stano. Keď si uvedomíme, že z Česka sú vybraní štyria arbitri, tak je to trochu zvláštne,” povedal v marci 2019 pre túto stránku bývalý dlhoročný český rozhodca Milan Minář.
Napodobní v blízkej budúcnosti Medzinárodná hokejová federácia európsku futbalovú federáciu (UEFA) a arbitri sa zlepšia? Dostanú veľké krajiny v zápasoch pre seba nejaké percentá navyše?
