Švajčiarski milionári vnímajú vklady do hokeja ako dar pre spoločnosť. Slovenskí milionári športu neveria   

Majko

Geo Mantegazza vo veku 95 rokov poslednýkrát vydýchol. Športový novinár Klaus Zaugg pre watson.ch napísal, že žiadny iný prezident klubu nemal za posledných päťdesiat rokov taký trvalý vplyv na švajčiarsky hokej ako priateľský a charizmatický pán z HC Lugano, ktorý vedel nájsť správnu rovnováhu medzi peniazmi a duchom. Podľa Zaugga má Geo Mantegazza najväčší podiel na sprofesionalizovaní hokeja a on naštartoval vývoj, bez ktorého by švajčiarsky hokej nebol tým, čím je dnes. Legenda hovorí, že oddiel prebral s dlhom 700 000 frankov a zaručil sa, že už nikdy nebude vyšší. A keby bol dlh vyšší, vyrovná ho jeho rodina. Žiadna iná rodina v histórii švajčiarskeho hokeja sa tak dlho nestará o blaho klubu. Od roku 2011 je Mantegazzova dcéra Vicky prezidentkou HC Lugano a starostlivo riadi hokejové dedičstvo svojho otca. Vlajkovou loďou celej rodiny (majetok 3 až 4 miliardy eur) je spoločnosť Globus-Cosmos Group, ktorá pôsobí v približne 65 krajinách sveta.

V Zürichu sa píše ďalší príbeh. Dnes 81-ročný Walter Frey je prezidentom a patrónom oddielu ZSC Lions. Hokejového golema, ktorý donedávna fungoval v podnájme staručkého Hallenstadion. Ale od roku 2022 je oddiel vo vlastnom. Swiss Life Arena stála cca 180 miliónov eur a financoval ju Walter Frey, Peter Spuhler a Swiss Life (najväčšia poisťovňa vo Švajčiarsku) spolu s ďalšími účastníkmi, navyše s úročenou pôžičkou (nie dotáciou) od mesta. “Máme najväčšiu mládežnícku základňu v Európe (viac ako 1000 detí) a naozaj sa nemôžeme sa ponosovať na nedostatok mladej krvi. ZSC Lions je srdcová záležitosť celej našej rodiny,” povedal Walter Frey. Spoločnosť Emil Frey Group (zakladateľom bol otec Walter) je dnes najväčším európskym predajcom automobilov. Časopis Forbes odhaduje imanie Waltera Freya na viac ako tri miliardy eur. 

Skvelý hokej sa hrá aj v malom mestečku Zug. Väčšinovým akcionárom a prezidentom EV Zug je Hans-Peter Strebel, ktorý sa nedávno poriadne buchol po vačku. V mestečku Cham (leží šesť kilometrov západne od Zugu) postavil z vlastných peňazí športovisko On your marks (OYM) za 90 miliónov eur. “Aká bola vaša motivácia postaviť tento komplex?” spýtal sa investora novinár Klaus Zaugg pre watson.ch. „Je to môj dar pre spoločnosť a dedičstvo pre nasledujúce generácie. Mojím cieľom je, aby OYM bolo úplne finančne nezávislé.“ Hans-Peter Strebel sa stal milionárom potom, čo spolu so svojimi výskumnými kolegami uviedol na trh liek na liečbu roztrúsenej sklerózy. Majetok dnes 75-ročného pána je v rozmedzí od 500 do 550 miliónov eur. 

Vzadu zrenovovaný štadión Langnau Tigers. Vpredu nový komplex. Do športovísk investoval podnikateľ Peter Jakob aspoň 35 miliónov eur.

Štvrté švajčiarske spojenie je asi najpozoruhodnejšie. Nejde totiž o žiadnu ťažkú váhu vo svete financií, ale o idealistu, ktorý zo všetkého najviac miluje svoj región Emmental (kantón Bern). Peter Jakob v roku 2009 zachránil SC Langnau Tigers pred bankrotom. A potom začal robiť veľké veci. Najprv za 30 miliónov eur zmodernizoval Emmental Versicherung Arena (polovicu zaplatil on a polovicu obec) a pred mesiacom dokončil vedľa hlavnej arény komplex za 21 miliónov eur (druhá ľadová plocha, atletická hala, stravovacie priestory), ktorý je porovnateľný s OYM v Zugu. Posledným cieľom 68-ročného vizionára je postaviť v blízkosti štadióna hotel. “Ja a moja manželka by sme mohli zvyšovať naše bohatstvo, ale to nechceme. Ak namiesto toho môžeme urobiť niečo dobré pre náš domov, určite to nie je zlé,” uviedol Peter Jakob. Spoločnosť Jakob Rope Systems (100% vlastníkom je rodina) predáva siete z oceľových lán na stavebné projekty do celého sveta. Firma má 750 zamestnancov a ročne generuje tržby 55 miliónov eur.

Podľa najnovšieho vydania časopisu Forbes má Slovensko 45 boháčov s majetkom nad 70 miliónov eur a táto skupina ľudí má súhrnný majetok takmer 19 miliárd eur. 

Marián Gáborík, dnes 41. najbohatší Slovák (imanie 90 miliónov eur), sa v roku 2004 rozhodol postaviť za zhruba 60 miliónov slovenských korún menší zimný štadión v Trenčíne. V tom čase mal na účte celý nováčikovský kontrakt s Minnesotou Wild (odhad bez bonusov 80 miliónov slovenských korún v čistom). A vo vrecku novú trojročnú zmluvu s Wild, z ktorej sa pre štrajk v NHL naplnili len roky dva (zárobok cca 90 miliónov slovenských korún v čistom bez bonusov). “Od začiatku bolo jasné, že stavbu haly nemôžeme zobrať komerčne. Išli sme so srdcom na dlani. Stavba netrvala ani rok a dnes som veľmi rád, že sme do toho išli. Aréna prinesie na dlhú dobu veľa úžitku pre celé mesto. Pozemok sme získali za symbolickú jednu korunu, ale komerčná hodnota pozemku je už niekoľkokrát  splatená, lebo Marián odvádza mestu za túto plochu štandardnú daň. Keby raz chcel komplex predať, jeho hodnota stále rastie a zrejme aj naďalej bude rásť. Ide o veľkú nehnuteľnosť vo veľmi dobrej lokalite,” spomína v knihe Gáborík otec úspešného hokejistu Pavol Gáborík. Bývalý výborný krídelník Marián Gáborík zostáva jediným slovenským multimilionárom, ktorý zo svojich peňazí postavil a vedie (s rodinou) pod Tatrami hokejovú arénu. Všetka česť!

S najznámejším slovenským hokejovým oddielom HC Slovan Bratislava sú spojení traja muži z najnovšieho rebríčka “pracháčov”. Od roku 2002 do 2020 organizáciu vlastnil Juraj Široký (dnes majetok 70 miliónov eur). Za “jeho éry” mesto Bratislava zrekonštruovalo štadión Ondreja Nepelu za takmer 100 miliónov eur, pričom pôvodne sa na renováciu počítalo s oveľa nižšou sumou. Klub išiel od desiatich k piatim a v lete 2020 ho našťastie (vy)kúpil Rudolf Hrubý, spoluzakladateľ softvérovej firmy Eset. Človek, ktorého majetok presahoval 700 miliónov eur mal s “belasými” smelé a ušľachtilé ciele. Slovan dotoval ročne sumou 2,5 milióna eur, chcel kúpiť arénu Ondreja Nepelu a postaviť akadémiu pre mládež v Petržalke. Čiže milionár podľa švajčiarskeho strihu. Žiaľ, jeho úradovanie trvalo len tri a pol roka. V decembri 2023 náhle zomrel vo veku 69 rokov. Od Eleny Hrubej, dedičky zosnulého Rudolfa Hrubého, kúpil klub Peter Korbačka. Realitný developer s majetok 200 miliónov eur vlastní centrá Eurovea, Eurovea II i trnavské nákupné centrum City Arena. Aký bude jeho hokejový zárez? 

V roku 2014 dokončili v Třinci arénu pre 5400 ľudí za 30 miliónov eur. Projekt bol podporený z Regionálneho operačného programu Moravskosliezsko sumou päť miliónov eur (foto: facebook HC Ocelári Třinec).

Tu vlastne spojenie slovenského hokeja so solventnými ľuďmi končí. Ale je tu ešte jeden príbeh, ktorý je z hľadiska Slovenska veľmi zaujímavý, no hokej pod Tatrami z neho profituje len veľmi málo. Odohráva sa v Moravskosliezskom kraji v 35-tisícovom meste Třinec. Štyria magnáti – Tomáš Chrenek (najbohatší Slovák s majetkom dve miliardy eur), Evžen Balko s rodinou (imanie 400 miliónov eur), Ján Moder s rodinou (imanie 390 miliónov eur) a Mária Blašková s rodinou (imanie 380 miliónov eur) vlastnia český tím HC Oceláři Třinec. Kvarteto cez spoločnosti Moravia Steel (dcérska spoločnosť sú Třinecké železárny) a Minerfin vo veľkom dotuje organizáciu, ktorá vyhrala päť posledných ročníkov Tipsport extraligy! „Až sa niekedy bojím, koľko peňazí do hokeja dávame. Ale Třinecké železárny a Moravia Steel sú absolútne integrovanou súčasťou třineckého regiónu. Ide o vzájomnú symbiózu,“ povedal Tomáš Chrenek v roku 2021 pre klubový web. A slovenskí mecenáši HC Oceláři Třinec nielen dotujú, ale financie aj zhmotnili. Oddiel má špičkovú arénu za 30 miliónov eur. Výhodou pre hokej pod Tatrami je, že v žiadnom inom českom klube nepôsobilo toľko Slovákov (71). Pričom len za posledných päť sezón ich bolo na súpiske dvanásť, čo nepochybne pomáha slovenskej reprezentácii na významných turnajoch.

Hokejová Nitra hľadá peniaze na multifunkčnú arénu pre 5 500 fanúšikov za približne 70 miliónov eur. Klub chce klopať na dvere mesta a na VÚC. A čo súkromný sektor? Práve Tomáš Chrenek, Evžen Balko a Ján Moder sú rodení Nitrania. “Viem, že konkrétne Evžen Balko nemá záujem investovať v Nitre. Na Slovensku ešte nedozreli typy ľudí, ktorí by túžili, aby po nich zostal takýto druh pamiatky. Tu športu nikto príliš neverí. Hala je bezpochyby veľká investícia. Malo by ísť o súhru súkromného sektora (30 miliónov eur), štátu (30 miliónov eur) a mesta s VÚC (spolu 10 miliónov eur). Celé by to malo mať ekonomickú logiku, ale viem si predstaviť, že ročnú prevádzku haly by bolo možné udržať na nule,” myslí si zdroj z prostredia hokeja.

Zmenia majetní slovenskí ľudia pohľad na investovanie peňazí v prospech športu, alebo budú naďalej vo veľkom pokračovať bankové transakcie a vklady do nehnuteľností či developerských projektov?

Zanechať komentár