Je to silný hokejový kontrast.
Čo sa týka špičkových arén dokáže izolovanému Rusku (sedem stánkov nad 10 000 miest) konkurovať v Európe iba Nemecko. Krajina, ktorá zdolala Kazachstan v súboji o usporiadanie MS v hokeji mužov 2027. Nemecký funkcionári by svetový šampionát mohli navrhnúť do šiestich rôznych miest. Do Kolína nad Rýnom (Lanxess Arena s kapacitou 18 600 miest). Do Berlína (Mercedes-Benz Arena s kapacitou 14 200 miest). Do Mannheimu (SAP Arena s kapacitou 13 600 miest). Do Düsseldorfu (PSD Bank Dome s kapacitou 13 102). A aj do Mníchova, kde od septembra 2024 bude stáť SAP Garden s kapacitou 11 250 miest. A keby nemeckí činovníci veľmi chceli, sviatok hokeja by sa mohol hrať aj v severnom Hamburgu, kde sa síce od roku 2015 už pravidelné hokejové zápasy nekonajú, ale kde stojí Barclays Arena na hokej s kapacitou 12 822 miest.
A potom je druhá strana mince v rozľahlej krajine s 84 miliónmi obyvateľov. Je v nej len 170 zimných štadiónov, ktoré majú v priemere viac ako 40 rokov. Nie každé dieťa v Nemecku môže hrať hokej a niekoľko klubov má deti na tzv. čakačke!
Od roku 2010 pribudlo v Nemecku sedemnásť nových hál. Napr. Energie Schwaben Arenu v Kaufbeurene postavili v roku 2016 za jeden jediný rok a za 24 miliónov eur. Alebo Fanatec Arena v Landshute zrekonštruovali v roku 2020 za 22,5 miliónov eur. Prevádzka arén ako tak funguje v mestách, kde sa hrajú tri najväčšie mužské súťaže: DEL, DEL 2 a Oberliga sever a juh – čo je spolu 53 miest. Problémy majú zväčša tie mestá, kde nie je profesionálny mužský tím a tým pádom tu nie toľko lobby pre tento zimný šport. Je medzi nimi veľa hál so zastaralou technikou, ktorá nielenže spotrebuje veľa energie, ale spôsobuje nadmerné náklady na údržbu. A niektoré obce už v tomto nechcú viac pokračovať. Arény zatvárajú, čo okamžite znamená pre hokej koniec, pretože prírodné plochy sú v časoch miernejších zím čoraz vzácnejším javom.
Na Nemeckom hokejovom zväze (DEB) o tomto probléme vedia už dlho, no desiatky rokov neexistoval žiadny všeobecný plán a každý musel bojovať sám za seba. Až v roku 2017 sa pohli ľady, keď DEB a Hokejový zväz Severné Porýnie-Vestfálsko po prvý raz pozvali ľudí na veľkú konferenciu o zimných štadiónoch do Kolína nad Rýnom. Tu sa koncom roka 2023 uskutočnila už štvrtá konferencia, kde opäť prišli všetci: zväz, ligy, kluby, zástupkyne a zástupcovia obcí, architekti a ľudia z vedy. A prišli aj hostia z cudziny. Z Kanady, Lotyšska a Fínska, pretože táto téma sa týka celého hokejového sveta. Na začiatku sa hovorilo o starom známom: o spoločenskom význame športu, o hľadaní kreatívneho riešenia financovania, ako je napríklad v Hamme vo Vestfálsku, kde založili špeciálny manažment na záchranu hokejovej arény.
Ale postupne sa hlavná téma konferencie zmenila a motto znelo: „Udržateľnosť infraštruktúry zariadení v hokeji je témou našej doby.”
Hlavnou téma dneška sú rastúce ceny energií a klimatické zmeny. “Ľadový hokej, samozrejme, nemôže byť zodpovedný za stav našej planéty, ale nedá sa zbaviť vlastnej zodpovednosti,” povedal lotyšský funkcionár Viesturs Koziols, predseda komisie zariadení medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. Kanadský odborník Darryl Condon z IAKS (globálna nezisková organizácia pre šport) tvrdí, že ide o veľmi dôležitú diskusiu a všetci, ktorí sa starajú o budúcnosť hokeja a iných zimných športov, sa nevyhnutne musia pohnúť vpred. “Dôsledky športu na životné prostredie sú témou, o ktorej sme v minulosti hovorili veľmi neradi,” povedal Jörg von Ameln, šéf oddelenia hráčskych operácií nemeckej DEL. “Komunita si musí položiť otázku: Čo musíme urobiť preto, aby sme aj o 100 rokov mohli sledovať DEL?” Logická odpoveď znie: byť udržateľnejší. To znamená využívať menej energie, lepšie predchádzať odpadu, udržateľné dodávateľské reťazce (plne zapája etické a environmentálne uvedomelé postupy do konkurenčného a úspešného modelu) či organizovať cestovanie tímov a fanúšikov ekologickejším spôsobom. Nejestvuje však šablóna, ktorú by vypracoval zväz alebo ligy. Každý klub a každý prevádzkovateľ arény musí nájsť individuálnu stratégiu udržateľnosti. Len tak si hokej zachová spoločenský význam. Až potom bude pokiaľ ide o ľadové plochy podpora zo strany štátu, zväzu a miestnej samosprávy. Sponzorské peniaze už tiež nebudú v budúcnosti prúdiť bezpodmienečne. Spoločnosti chcú vidieť serióznu stratégiu ochrany životného prostredia. Ide o vyrozprávanie súvislého príbehu a ľadový hokej by mal byť súčasťou riešenia, nie súčasťou problému.
V prvom rade ide v nemeckom hokeji o zistenie aktuálneho stavu. Spoločne s univerzitou v Kasseli v súčasnosti prebieha výskumný projekt EnEff-Ice. Cieľom je zhodnotiť energetickú efektívnosť a odvlhčovanie vzduchu na klziskách. No zatiaľ sa výskumu zúčastnilo len dvadsať zo 170 hál a desať zo 170 hál uviedlo, že sa niekedy vyskytol problém s vlhkosťou. “Potrebujeme dáta, dáta a dáta.” Len tak možno vyvinúť konkrétne riešenia na zachovanie a výstavbu nových ľadových plôch. Len tak má tento zimný šport dlhodobú budúcnosť.
Pozn. 1: Zo 170 štadiónov v Nemecku až 74 postavili v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. K tomu v sedemdesiatych rokoch bolo postavených 26 otvorených alebo čiastočne otvorených štadiónov. Po roku 2000 pribudlo 31 nových hál a od roku 2010 ďalších 17 nových hál. Pri šestnástich štadiónoch chýba konkrétny dátum dokončenie. Jeden štadión s otvorenou strechou je z roku 1920 a jedna hala z roku 1930.
Fínska cesta: kontakty, spolupráca a ochota k reformám
Veľa sa v poslednom čase rozpráva o tom, ako je možné, že Fínsko, ktoré má len 5,5 milióna obyvateľov, dokáže žať medailovú úrodu na veľkých podujatiach. Odpoveď – investujú do hokejových základov, vzdelávania ľudí, neustále si vymieňajú informácie a veľa kvalitnej práce odvádzajú jednotlivé kluby.
“Tak to beží nielen vo fínskom hokeji, ale aj pri téme hokejových hál,” povedal na kolínskej konferencii Manu Varho, ktorý má na fínskom hokejovom zväze na starosti štadióny, a tiež je členom komisie zariadení IIHF. “Samozrejme, veľmi pomôže, že hokej je športom číslo jeden a dvere máte otvorené na úrady, k politikom a k ľuďom z biznisu.” Fíni ale ani zďaleka nie sú pasívni, naopak sami vynakladajú veľké úsilie. V každej krajskej športovej komisii je minimálne jeden človek z hokeja, títo ľudia neustále komunikujú s ostatnými zväzmi ľadových športov a tiež s Národným olympijským výborom. A predovšetkým sa starajú o školenia správcov hál a ľadárov. Pretože: “Sme toho názoru, že najlepší hráči potrebujú najlepšie podmienky,” povedal Varho a hovoril o programe na univerzite v Helsinkách. Tam môžu ľadári absolvovať kurz zadarmo. Neskôr sa poznatky zintenzívňujú na seminároch pre pokročilých. Ide o neustálu výmenu informácii s cieľom odovzdávať vedomosti ďalej a ďalej.
Vo Fínsku nejestvuje žiadna regionálna rivalita, naopak, každý pomáha každému. To sa stalo aj po vpáde Ruska na Ukrajinu, keď stúpli ceny energií. Po celej krajine a v každom regióne sa konali konferencie o tom, ako šetriť energiu a udržiavať haly. Výsledok: z 241 ľadových plôch museli len dve zatvoriť. Od Fínov sa teraz prichádzajú učiť aj odborníci zo zahraničia. Na čom si dávajú obzvlášť záležať, je kvalitný ľad. Haly už nepoužívajú vodu z vodovodu, pretože má príliš veľa minerálov, ale využívajú vodu, ktorú buď filtrujú, alebo používajú dažďovú vodu. Vďaka tomu je možné urobiť ľad s hrúbkou iba 2,5 centimetra, zatiaľ čo zvyčajne sa robí ľad dvakrát taký hrubý. Každý centimeter menej ľadu však ušetrí ročne 60 až 80 tisíc eur a množstvo energie. A podľa hráčov je dnes kvalita ľadu lepšia ako kedykoľvek predtým. Fínsko – pre najlepších hráčov tie najlepšie podmienky.
Pozn. 2: Veľká časť z tohto textu bola prebratá z nemeckého týždenníka Eishockey News. Tému spracoval nemecký novinár Bernd Schwickerath.
