S triumfom Vegas Golden Knights v Stanleyho pohári 2023 je veľmi jemne spojený aj slovenský hokej. Súčasťou špičkovej organizácie je Jakub Demek (20 r). Košickému odchovancovi sa v poslednom čase nalepila smola na korčule. V kanadskej juniorke sedem mesiacov pauzoval pre poranené rameno a dnes ma iný (krátkodobejší) zdravotný problém. Vysoké chlapisko v mladosti okrem tréningov s Košicami zlepšoval svoje korčuľovanie v Power Skating Academy Košice. “Bez nich by som dnes v Amerike nehral,” priznáva stredný útočník Hendersonu Silver Knights v AHL.
Pred mesiacom ste podpísali dvojcestnú trojročnú zmluvu s Vegas Golden Knights, úradujúcim šampiónom NHL. Tí vás zakrátko poslali do ich rezervného tímu Henderson Silver Knights. V priebehu dvoch týždňov ste v AHL odohrali sedem zápasov (jeden gól a dve asistencie). Ten posledný bol 27. októbra a odvtedy ani ťuk. Čo sa deje?
“Sú za tým zdravotné dôvody, ktoré nemôžem špecifikovať, ale pomaly sa dostávam do plného zaťaženia. Všetko je tak, ako je napísané na stránke Silver Knights – že môj návrat sa bude posudzovať deň za dňom. Chcel by som hrať čím skôr, ale všetko závisí od toho, ako sa bude vyvíjať môj zdravotný stav a ako sa rozhodne tréner Ryan Craig. Je tu pätnásť útočníkov na dvanásť voľných miest. Potom to už nebude týkať len zdravia, ale aj toho, či sa prebojujem do zostavy.”
Sezónu 2021/22 ste hrali v Edmontone Oil Kings vo WHL. Nasledujúce leto sa konali majstrovstvá sveta juniorov, kde ste si vážne poranili rameno. Preto ročník 2022/23 v Kamloops Blazers ste začali až na konci základnej časti, kde sa vám rameno opäť ozvalo. Vrátili sa nebodaj staršie problémy?
“Cez leto som intenzívne pracoval s fyzioterapetuom, ktorý mi dal rameno dohromady, a veľmi mi pomohol. Teraz nemôžem prezradiť nič bližšie, ale rameno je v poriadku.”
Veľakrát sa v hokeji stalo, že keď si hráč vážne poranil členok, koleno alebo rameno, musel sa o operované miesta starať oveľa viac a niekedy aj do konca kariéry. Ako je to dnes u vás?
“Je to tak aj u mňa. Keďže rameno bolo operované, treba mu poskytnúť celoživotnú starostlivosť. Väčšiu ako ostatným častiam tela, ktoré nie sú poškodené. Pred tréningom a zápasom treba rameno poriadne rozcvičiť a natrieť masťou. Aby bolo v teple a aby sa minimalizoval risk ďalšieho zranenia. Nie je to veľká práca, zaberie mi to štyri až päť minút.”
Celý život ste nastupovali na pozícii centra, no minulú sezónu vo Western Hockey League ste odohrali na pravom krídle. Na akej pozícii ste zvládli prvých sedem duelov v American Hockey League?
“Stredný útočník som celý život. Do Kamloops Blazers som prišiel v polovici sezóny a hrať som začal až na úplnom konci základnej časti, keď už bola zostava určená. Vopred som dostal informáciu, že budem hrať na krídle. Dnes som tomu aj celkom rád, lebo mi to pomohlo vyskúšať si niečo nové a rozšíriť si možnosti. Vedieť hrať v strede útoku i na krídle nie je nikdy na škodu. Tu ma však berú ako centra a na tejto pozícii aj nastupujem.”
Vegas Golden Knights patrí k najlepším organizáciám sveta, ak dnes nie je vôbec najlepšia. Vy ste sa pred mesiacom a pol zúčastnili hlavného kempu tohto klubu. Na vlastnej koži ste mohli zažiť prácu celej organizácie a jednotlivých ľudí. Od manažérov, cez trénerov, skautov, kondičných trénerov či lekárov. Pohltilo aj vás pracovné nasadenie všetkých zamestnancov oddielu, ktorí idú za jediným cieľom?
“Iste, táto organizácia funguje ako hodinky. Veľký profesionalizmus vyžaruje z trénerov až po doktorov. Všetci spolupracujú, všetci spolu komunikujú a všetko funguje tak, ako fungovať má.”
Vaším novým domovom v USA je mesto Henderson v štáte Nevada, ktoré má nad 300 000 obyvateľov. Ako sa vám v meste žije?
“Väčšina hráčov vrátane mňa žije v Las Vegas, ktoré je od Hendersonu vzdialené 25 minút autom. Henderson je menšie mesto ako Las Vegas, síce pekné, no nie až také atraktívne. Henderson Silver Knights má vlastné tréningové centrum, od ktorého mi trvá cesta vlastným autom 25 minút.”
Najvyššie kanadské juniorské súťaže v mnohom pripravia mladíkov na budúci profesionálny život, ale v jednom podstatnom sa líšia. Juniori bývajú v rodinách, kde majú všetko viac-menej zabezpečené. V AHL si už hráč sám platí bývanie, príp. prenajíma auto. Keďže platy v AHL sú oveľa nižšie ako v NHL, hokejisti nemôžu priveľmi “vyskakovať”. Prenajímate si apartmán s nejakým spoluhráčom?
“Starší hráči bývajú v apartmánoch s manželkami a deťmi. Ale inak veľa hráčov býva po dvoch a u mňa to nie je inak. S kolegom máme apartmán, kde máme každý vlastnú izbu. K tomu máme jednu hosťovskú izbu a ostatné miestnosti sú také isté ako v štandardnom byte. Je to prvý rok mojej nováčikovskej zmluvy, a toto mi dnes musí stačiť.”
Životné náklady v Nevade sú vraj veľmi nízke. Pocítili ste už toto na vlastnej koži?
“Zmluvu som podpísal pred mesiacom, takže ešte to neviem úplne posúdiť, a v týchto veciach sa ešte veľmi nevyznám. Ale život tu zrejme naozaj je o niečo lepší ako v iných štátoch Ameriky, a určite lepší ako v Kanade, kde je oveľa vyššie daňové zaťaženie.”
Kanadsko-americká Western Hockey League je nielen najtvrdšia juniorská súťaž sveta, ale aj cestovateľsky najnáročnejšia. Mužstvá musia často zvládnuť na slovenské pomery neuveriteľné “štreky”. Cesta z amerického Portlandu do kanadského Brandonu má 2200 kilometrov a mužstvo je v autobuse zhruba 26 hodín. Ale váš Edmonton, resp. v druhej sezóne Kamloops má celkom dobrú geografickú polohu. Zvládali ste náročné cestovanie?
“Cestovanie nemám rád, a už vôbec nie autobusom. Ale časom som si zvykol, keďže zápasy boli každé dva-tri dni a stále sme boli na cestách. Keď je dobrá partia, vydržať sa dá všetko. Horšie to bolo, keď sme hrali jeden zápas doma a druhý vonku. Často trvala cesta na zápas k súperovi sedem hodín. To bolo náročnejšie, ale v tomto vás WHL perfektne pripraví na NHL či AHL. Najnáročnejší cestovateľský zážitok som mal pred rokom a pol. S Edmontonom Oil Kings sme hrali finále konferencie s Winnipegom Ice. Dva zápasy sme odohrali na ich pôde a na ďalší deň nás čakala pätnásťhodinová cesta domov. Po nočnom návrate sme na ďalší deň poobede už hrali tretí zápas. To bolo náročné, ale dalo sa to zdolať.”
Dávnejšie som si všimol, že keď sa vám alebo vášmu spoluhráčovi na ľade niečo nepodarilo, vedeli ste vybuchnúť. Čo niekedy nemusí byť na škodu, ale často to hráčovi môže uškodiť v koncentrácii, a možno aj trochu znížiť jeho kredit. Upozornil vás na toto niekedy niekto z vášho okolia?
“Toto musím trochu upresniť. Stávalo sa to, keď som bol mladší a možno ešte počas COVIDU-19, keď bolo menej zápasov. Dnes sa snažím viac ovládať emócie a byť pokojnejší. Učím sa od starších hráčov, ktorí majú na konte vyše 700 duelov v AHL. Sledujem ich, ako sa správajú v rôznych situáciách. Samozrejme, keď sa hráčovi nedarí a vie o sebe, že nehrá “svoj hokej” a nemá ešte dostatočné skúsenosti, potom dokáže vybuchnúť, a možno to niekedy prenesie aj na spoluhráčov, čo nie je dobré. Sme však ešte mladí a môžeme sa ešte veľa naučiť.”
Tréner švajčiarskej hokejovej reprezentácie Patrick Fischer vo svojej knihe Game Time píše, že už pomerne mladý pochopil, že byť profesionálnym hokejistom nie je práca, ale životné nastavenie. Na ľade idete na sto percent a mimo ľadu robíte všetko preto, aby ste na nasledujúci tréning a zápas boli v čo v najvyššej miere pripravení. Koľko hodín denne trávite v komplexe v Hendersone a čo všetko príprava zahŕňa?
“Okolo 8.30 až 9.00 máme spoločné raňajky, kde si môžeme vybrať, čo si dáme. To je skvelé a v AHL to vôbec nebýva zvykom. Potom nasleduje posilňovňa, ľad, mítingy. Deň zavŕšime obedom, ktorý je dobrovoľný. Jedlo si môžete zobrať domov alebo ho zjesť na štadióne so spoluhráčmi a ešte sa trochu porozprávať. Tréningový deň nie je veľmi dlhý, v kanadskej juniorke sme boli na štadióne dlhšie, no tento čas je veľmi efektívne využitý. Robíme len také činnosti, ktoré nás pripravia na tréning a na zápas, nič navyše. Tréningy sú intenzívne, už len z toho dôvodu, že ide o vysokú úroveň hokeja. Tri-štyri dni pred zápasom sú tréningy intenzívnejšie než jeden deň pred zápasom. Sme dobrá partia a na ľade nevidím rivalitu, ale skôr boj o miesta.”
Pre mladého hokejistu je dôležité, aby aspoň trochu dokázal oddeliť hokejový život od súkromného. Máte nejakú obľúbenú činnosť, pri ktorej dokážete prejsť na iné myšlienky?
“Mojím najväčším koníčkom je futbal. Rád si ho pozriem a už odmalička a som veľký fanúšik FC Barcelony. Alebo si pozriem basketbal. Teraz mi sťahovanie do apartmánu zabralo dosť času, bývame však vo veľmi peknom komplexe a keď mám voľno, idem si zahádzať na kôš alebo zahrať biliard, prípadne vymyslím iné aktivity.”
Povráva sa, že Národná hokejová liga stráca svoju istú pozíciu číslo štyri medzi športami v zámorí a na jej miesto sa pomaly tlačí futbalová Major League Soccer.
“To si nemyslím. Donedávna som nezaregistroval ani zmienku o MLS, až keď v súčasnosti nastupuje Lionel Messi za Miami, tak to každé ráno riešia v televízii 20-30 minút. V západnej časti USA nie je veľa futbalových tímov. Vegas nemá ani jeden, tu je športom číslo jeden americký futbal (Las Vegas Raiders) a potom hokej. Najbližší futbalový klub je Los Angeles Galaxy. Rozmýšľam, že budúci rok by som sa do mesta anjelov išiel pozrieť alebo možno niekam inam. Všetko bude závisieť od rozpisu stretnutí a od toho, ako sa nám bude dariť.”
Ste vysoký 193 centimetrov a máte okolo 95 kilogramov. Ako každý mladík máte dosť priestoru na zlepšenie. Všimol som si, že by ste mohli viac vyčnievať po získaní puku alebo pri odoberaní puku súperovi. Kde vidíte svoje rezervy vy?
“Vo všetkom, lebo mám len dvadsať rokov a vyvíjať sa dá vlastne celú kariéru. Ale najviac musím pracovať na obratnosti na korčuliach. A súhlasím s vami, že v prevahe na ľade. Hoci mám svoju výšku a hmotnosť, takých hráčov je tu v 95 percent. Nie je jednoduché sa tu presadiť, ale verím, že postupne naberiem skúsenosti a budem na ľade ešte viac vyčnievať ako v juniorskom hokeji.”
Máte staršiu sestru a o desať rokov mladšieho brata, ktorý hrá taktiež hokej v Košiciach. Z diaľky sa zdá, že vaša rodina drží veľmi pohromade a sú vám pri neľahkej ceste profesionálneho hokejistu veľkou oporou.
“Bezpochyby, oni ma vo všetkom podporujú. Rodičia sa snažia vidieť každý jeden zápas, či už sa hrá o druhej, či o štvrtej ráno stredoeurópskeho času. Aj keď obidvaja pracujú a pre organizmus to nie je ideálne, zápasy si nevedia odoprieť. Zo začiatku to bolo ťažšie, ale je to asi vec zvyku, keď tak skoro vstávajú trikrát do týždňa. A po zápase mi hneď píšu. Sú hrdí, šťastní a čoskoro ma aj spolu s bratom prídu navštíviť. Boli za mnou v Edmontone, v Kamloops a prídu aj do Las Vegas.”
Keby ste nastupovali v NHL, váš ročný plat by bol 850 tisíc amerických dolárov brutto. Váš ročný príjem v AHL je 80 tisíc dolárov brutto, plus v každom z troch rokov dostanete 77 tisíc dolárov ako podpisový bonus. Spolu za sezónu si prídete na slušných 157 tisíc amerických dolárov brutto. Máte pripravený nejaký väčší darček pre najbližších po podpísaní prvej profesionálnej zmluvy?
“Niečo vymyslené mám, ale nemôžem im dať milióny. Skôr sa teším z takých maličkostí, že im môžem zaplatiť letenky, a nemusíme čakať nato, že nám ich zaplatia kluby z kanadskej juniorky. Navyše môžu bývať u mňa a nemusia ísť do hotela. Podpisový bonus majú hráči vyriešený rôzne. Niekto ho dostane na začiatku sezóny, iní ho zase majú rozdelený na niekoľko splátok po dobu šesť mesiacov.”
Váš bývalý klub Edmonton Oil Kings nastupuje v aréne Rogers Place a v nej nastupuje aj Edmonton Oilers. Podľa prognóz mali byť “olejári” na špici NHL, ale sú na opačnom konci tabuľky. Kde je problém?
“Nemôžem to úplne presne diagnostikovať, lebo nie som v kabíne mužstva. Ale čo vnímam zvonku, zdá sa, že majú veľa superstar s vysokými zmluvami a zvyšok zostavy nie je dostatočne silný. Horia v obrane a ani brankári nechytajú tak, ako by mali. Je to začiatok, všetko sa môže obrátiť, ako sa to podarilo St. Louis Blues v roku 2019. Ale majú pred sebou poriadne náročnú šichtu.”
V Košiciach už niekoľko rokov funguje Power Skating Academy Košice, ktorú vedú manželia Kupčovci (rodičia hokejistu Ľubomíra). Vy ste dávnejšie boli jedným z mnohých užívateľov a dnes ste tvárou tejto hokejovej školy. Vnímate to, že už v mladom veku sa mení vaše postavenie a ste vzorom pre budúcich hokejistov?
“Power Skating Academy Košice je výborná organizácia, ktorá mi veľmi pomohla. Keď som bol menší, moje korčuľovanie nebolo dobré, ale práve tréningami s Luciou Kupčovou sa o dosť zlepšilo a pomohlo mi to dostať sa do Ameriky. Budem im do konca života vďačný, že mi pomohli v čase, keď som to potreboval. Korčuliarske tréningy boli vynikajúce, hoci niekedy nie úplne zábavné, lebo často išlo “len” o nácvik korčuľovania. Ale zase tieto drilové tréningy vyvažovali aj jednotky zamerané na všetky ostatné individuálne činnosti hokejistu. Keď sa mi to nekríži s tréningami, v lete počas kempov akadémiu navštívim. Zakorčuľujeme si spolu s Ľubomírom Kupčom (Des Moines Buccaneers), Matejom Jackom (HK Trebišov),Jánom Marcinkom (HC Modré Krídla Slovan) či Zoltánom Novákom (juniorka Trebišova). S deťmi sa porozprávame a opýtame sa ich, ako sa im v kempe páči. Je to milé.”
Do tejto akadémie ste v mladosti chodili len v lete alebo aj počas hokejovej sezóny?
“Keď som hral za kadetov a dorastencov Košíc, chodil som na tréningy aj počas sezóny. Niekedy boli o šiestej ráno, inokedy poobede. Celé je to v tom, či sa chce hráč zlepšiť, a akú obetu je ochotný priniesť.”
