Kométa extraligovej sezóny Lantoši. „Do Švédska som sa išiel zlepšiť. Neriešil som tmu ani zimu.“

V predminulej sezóne strelil za Nové Zámky a Nitru osem gólov a na deväť prihral. V nedávno skončenom ročníku svoje štatistiky takmer štvornásobil. Najproduktívnejší hráč Nitry a piaty najviac bodujúci hráč extraligy Róbert Lantoši (23 r.) je blízko k nominácii na MS. „Jediné čo môžem urobiť, je ukázať všetko, čo viem, a potom sa uvidí,” hovorí rodený Prievidžan, ktorý v necelých sedemnástich rokoch odišiel do Švédska. „Bola to veľká škola života. V určitom období som prestal pravidelne hrávať, ale aj tak považujem svoj odchod za správny krok. V istej chvíli som však pochopil, že musím ísť inou cestou,“ dodáva excelentný korčuliar, bronzový z juniorských MS 2015. 

  Ako ôsmak ste prešli z rodnej Prievidze do Žiliny. Váš nový klub si vás vyhliadol? 

„Absolvoval som s nimi jeden turnaj a po ňom mi povedali, že môžem v mančafte zostať. Išlo o hosťovanie, nie trvalý prestup. Strávil som tam dve sezóny. Jednu u ôsmakov a jednu v mladšom doraste.“ 

Cesta autom z jedného mesto do druhého, tam a naspäť, trvá dve hodiny. Denne ste dochádzali? 

„Veľmi mi pomohol môj starý otec, ktorý ma cez týždeň vozil na tréningy a cez víkendy na zápasy. Utorky a štvrtky som trénoval v Prievidzi. Pondelok, stredy a piatky v Žiline.“ 

V sezóne 2011/12 ste sa stali najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom dorasteneckej extraligy. V lete 2012 ste absolvovali s reprezentačnou osemnástkou Memoriál Ivana Hlinku v Piešťanoch a po ňom ste prestúpili do Švédska. Mama vás vraj nechcela pustiť, ale vy ste veľmi chceli odísť na sever Európy. Prečo? 

„Videl som, ako pracujú s mládežou a akým hokejom sa prezentujú na svetovej scéne. Chcel som to vyskúšať, zažiť niečo nové. Iste, mama sa bála, pretože je mama. Odišiel som mladý, nemal som ani sedemnásť rokov. Ale bola to veľká škola.“ 

Spolu s vami išiel jeden slovenský spoluhráč Adrián Holešinský. Po čase ste sa naučili plynne po švédsky a anglicky. Ako ste vyriešili štúdium na strednej škole? 

„Vo Švédsku som do školy nechodil, ich jazyk som sa naučil pri komunikácii s chalanmi v kabíne a plynule som hovoril po dvoch rokoch. Na Slovensku som pokračoval v diaľkovom štúdiu. Maturitu som si dokončil až vlani ako dvadsaťdvaročný. Tri roky som mal odklad, čo je dosť dlhá doba, ale ja som si chcel školu bezpodmienečne spraviť. Som rád, že to mám za sebou.” 

V klube Västerås, ktorý je vzdialený hodinu autom od Štokholmu, ste strávili štyri sezóny. Postupne ste prešli ich dorastom, juniorkou a dva roky ste strávili v druhej najvyššej súťaži Allsvenskan. Medzi mužmi ste strelili za dva roky len štyri góly. Prečo vám zvlhol pušný prach? 

„Bol som v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Västerås bol mančaft s ambíciami na postup do najvyššej súťaže. K tomu všetko smerovalo a tomu zodpovedali nákupy nových hráčov. Tým pádom mladí hokejisti nedostali priestor, aký by si zaslúžili. Nikomu nič nevyčítam. Som rád, že som si prešiel celým hokejovým procesom, hoci v určitom období som príliš nehrával. Opakujem, bola to výborná škola života.“ 

V sezóne 2015/16 ste vystriedali päť rôznych klubov. Nezačali ste pochybovať, či je švédska cesta správna?  

„Väčšinou išlo o hosťovania v rámci tretej ligy. Z Västeråsu do Arbogy, potom do Vita Hästenu (Allsvenskan) a Lindlövensu. V mojej poslednej sezóne v Škandinávii som hral za treťoligový Sundsvall. Nikdy som nezapochyboval o správnosti svojho rozhodnutia, ale po ročníku v Sundsvalle som pochopil, že takto cesta ďalej nevedie a musím ísť na to inak. Pôsobenie v tretej švédskej lige môže mladému hráčovi niečo dať, pokiaľ má záujem učiť sa.“ 

Švédsko sa v poslednom období stalo hitom rodičov a hráčov, ktorí sa chcú stať profesionálmi. Zvyknú argumentovať, že krajina je na rozdiel od Severnej Ameriky bližšie a mentalita je bližšia tej slovenskej. Ale trochu zabúdajú na veľké zimy, a nato, že od novembra do januára zapadá slnko o štvrtej poobede. A niektorí ľudia majú tiež problém s odmeranosťou domácich obyvateľov. 

„Ja som odchádzal, keď som mal necelých sedemnásť, a hlavne prvý rok bol ťažký. Keď niekto odíde ako štrnásťročný, je to ešte zložitejšie. Ja som sa rozhodol zotrvať, zlepšovať sa a zima alebo tma sa stali pre mňa banálnym problémom.“ 

Po návrate zo Severu ste začali v Nových Zámkoch. V 38 dueloch ste zaznamenali 6 gólov a 5 asistencií. Potrebovali ste sa adaptovať v slovenských pomeroch? 

„V prvom rade som sa musel preorientovať na iný štýl hry. V druhom rade mi nedopriali veľa času na ľade. Hral som v štvrtej pätorke väčšinu oslabenia. Ale aj tak som im vďačný, že mi dali šancu vrátiť sa na domácu scénu.“ 

V januári 2019 prišiel prestup do Nitry. V play off ste sa v novom pôsobisku udomácnili a v novej sezóne prišla bodová explózia. V 56 zápasoch ste nazbierali 58 bodov. Čomu to pripisujete? 

„Týka sa to dôvery, času na ľade a pozitívnej komunikácie. Dostal som sa do pohody a to sa odzrkadlilo na mojom hernom prejave. Navyše, po svojom boku som mal kvalitných spoluhráčov. Zapadalo jedno do druhého.“ 

Máte elegantné korčuľovanie, pri ktorom výrazne využívate vonkajšie hrany nožov. Kde ste sa to naučili? 

„Nás rodinný známy je tréner. On mi dal v Prievidzi výborné základy. A vo Švédsku môj dlhý sklz už len vylepšili.“ 

V januári prenikli na verejnosť informácie, že Nitre chýba dvadsať percent z rozpočtu. A najlepší hráči možno budú musieť odísť. Týkalo sa to aj vás? 

„Od začiatku sme mali jasnú dohodu, že zostanem, a veľmi ťažko by sa mi v tom období odchádzalo. Manažment prišiel za nami do kabíny, povedal, ako sa veci majú. Nakoniec všetko dobre dopadlo, vo vedení sú šikovní ľudia.“ 

Vo vyhrotenej štvrťfinálovej sérii medzi Nitrou a Trenčínom ste sa v druhom stretnutí stali nechtiac centrom pozornosti. Po zákrokoch Sádeckého a Starostu ste prišli o šesť zubov. Finále proti Banskej Bystrici ste zvládli s natiahnutými väzmi v ramene.  

„Čo sa týka zákroku Borisa Sádeckého. Myslím si, že som sa tomu celému mohol vyhnúť. Trochu som na neho nabehol, nemám mu to za zlé. Atak Tomáš Starostu, to bol, zrejme, z jeho strany skrat, neviem… Prišiel za mnou, ospravedlnil sa mi. Nejaké pochmúrne nálady som si priveľmi nepripustil, hral som tak, ako mi telo dovolilo. Rameno ma bolelo a ťažko sa mi dýchalo hlavne v druhom a tretom zápase finálovej série. Veľmi mi pomohla naša fyzioterapeutka v Nitre.” 

Ste už úplne fit? 

“Áno, teraz som zdravotne v poriadku.“ 

Dva týždne pred začiatkom svetového šampionátu na Slovensku ste v širšej nominácii na MS, veľa nových krídiel už nepríde, navyše, máte formu. V konečnej zostave by ste nemali chýbať. 

„V prvom rade som vďačný, že tu môžem byť a čosi sa priučiť od skúsenejších kolegov. Jediné, čo môžem urobiť, je odovzdať všetko, čo je vo mne, a hrať najlepšie, ako viem. Uvidíme, ako to celé dopadne. Keby sa mi podarilo prebojovať na šampionát, svoje nové pôsobisko budem riešiť až po turnaji.” 

Ste odchovancom Prievidze a z 50-tisícového mesta sa do veľkého hokeja dostali len štyria hráči. Vy, Andrej Sekera,  Martin Štajnoch a Marek Viedenský. Avšak medzi vami a Sekerom je desaťročný rozdiel, Štajnoch s Viedenským sú vekovo niekde v strede. Nie je to málo? 

„V Prievidzi sa hral naposledy poriadny hokej v roku 2002 (prvá liga). Zrejme to nie je úplne zaujímavý klub, ktorý by pritiahol nových kvalitných koučov. A keď nie je dostatok nových detí v prípravke, nebudú ani noví hráči v áčku.“