Vynikal v žiackych kategóriách a vysokú športovú výkonnosť si preniesol aj do dorastu a juniorky. V osemnástich odohral dve tretiny sezóny za áčko Popradu, no miesto toho, aby ako mladík pokračoval v slovenskej extralige, prestúpil do ruskej juniorskej ligy. „Bol to správny krok, pomohol mi po všetkých stránkach.“ Posledných päť sezón nosil Dávid Gríger (25 r.) dres Karlových Varov, a keďže sa konštantne zlepšoval, regionálny klub prerástol. Od mája bude pôsobiť v špičkovom klube českej extraligy, jeho meno však prezradiť nechcel: “O mesiac všetko vyjde oficiálne.” Celý doterajší hokejový život korešponduje s jeho vyjadrením. „Idem postupnými krokmi a na najvyššej úrovni chcem zotrvať čo najdlhšie.“ (na fotografii od Kateřiny Macečkovej).
Boli ste talentovaný úplne od začiatku, alebo ste sa na top hráča mládežníckych kategórii Popradu vypracovali postupne?
„Nechválim sa, ale vynikal som už od najnižších kategórií. Chcel som hrať hokej, veľmi ma to bavilo. Ôsmu hokejovú triedu som celú preskočil a nastupoval som s deviatakmi. To isté sa opakovalo o ročník neskôr. Vynechal som deviatku a pôsobil som v doraste „kamzíkov“. Tešilo ma, že v škole mi vychádzali v ústrety, a keď vznikol nejaký problém, tak sme sa dohodli.“
Hral hokej niekto vo vašej rodine?
„Otec len krátko a brat s ním začal, ale pomerne rýchlo aj skončil. Keď som bol menší, otec mi dával rady. Ale čím som bol starší, išlo viac o obojstrannú komunikáciu.”
V sezóne 2012/13 ste dominovali v extralige juniorov. Čo je však oveľa podstatnejšie, ako 18-ročný ste odohrali tridsaťjeden zápasov za áčko Popradu. Prečo ste nasledujúcu sezónu odišli do juniorského tímu Karlových Varov, ktorý nastupoval v ruskej MHL?
„Manažment Popradu chcel, aby som zostal, ale mňa lákala ponuka Karlových Varov. Pri medzinárodných zápasoch s mládežníckymi výbermi Slovenka som videl, že mladí ruskí hokejisti sú obdivuhodne fyzicky a technicky pripravení. A väčšina týchto borcov nastupovala práve v MHL. Intuitívne som vycítil, že táto platforma mi môže pomôcť zlepšiť sa po všetkých stránkach. Rozhodol som sa pre tento risk a dodnes to vnímam ako správny krok. Veľmi mi to pomohlo korčuliarsky, naučil som sa rýchlo rozhodovať a anabáza ma obohatila aj ľudsky.“
Keď na Slovensku odchádza nádejný hokejista z materského klubu, dotyční sa snažia využiť všelijaké manévre, aby si ho v kádri udržali. Nikto sa vám nevyhrážal, že ak odídete spod Tatier, nedostanete sa do nominácie na svetový šampionát juniorov 2014?
„Nič také sa mi neprihodilo. Popradu som jednoducho oznámil, že odchádzam. Jedinú oficiálnu ponuku som mal z projektu reprezentácie do dvadsať rokov, ale aj oni rešpektovali, že odchádzam na západ Čiech. V nasledujúcom ročníku som obdržal niekoľko pozvánok na medzinárodné turnaje reprezentácie do devätnásť rokov.”
Mládežnícku hokejová ligu hrali Karlove Vary tri sezóny. Mladíkom to údajne veľmi pomohlo po hokejovej stránke, ale pre finančnú náročnosť musel klub z celého projektu vycúvať.
„To sedí. Skončilo to, lebo to bol veľmi nákladné. Len si predstavte, koľko musel stáť presun do ďalekého Chabarovska? Bolo treba platiť lietadlá, hotely, stravu, a to sme nikdy nevyužívali nejakú druhá triedu. Bolo o nás výborne postarané, takže to boli nemalé peniaze.”
Hráči, ktorí okúsili Kontinentálnu hokejovú ligu, zažili pri cestovaní rôzne situácie. Napríklad v hoteloch v menej vyspelých mestách mali v izbe švábov.
„Takto ďaleko to nikdy nezašlo. Len si spomínam, že v Čerepovci to bolo s prenocovaním horšie. Prespali sme v nevľúdnej ubytovni. Ale inak bolo všetko v poriadku. Pri nočnej ceste vlakom z Jaroslavľa do Petrohradu, ktorá trvala dvanásť hodín, som si uvedomil, aké je Rusko rozľahlé. A to nám povedali, že tieto dve mestá nie sú od seba priveľmi vzdialené. Takého zážitky boli skôr spestrením bežného koloritu.“
To boli vaše prvé dve sezóny v najnavštevovanejšom kúpeľnom meste Česka. Posledných päť rokov ste už nastupovali za prvý tím Karlových Varov. Lenže po druhej sezóne prišiel pád do prvej ligy. Prečo?
„Nezachytili sme začiatok a potom sme už len tápali na dne tabuľky. Bolo veľmi ťažké vyhrabať sa z toho. Jeden zápas sme vyhrali, no naň sme nedokázali nadviazať dlhšou víťaznou šnúrou. To nás stálo miesto v českej extralige, ktorá je veľmi silná a každý duel v nej je veľmi ťažký. Psychika bola naštrbená, a keď hráte pod imperatívom slova „musím“, je to zložité. Na zostupe malo určite podiel aj to, že po sezóne skončil významný ekonomický partner klubu Sokolovská Uhelná, ktorý do klubu posielal ročne pätnásť miliónov korún. Vo Varoch je cítiť každý milión, ktorý sa nedostane do kasy, keďže nemáme taký vysoký rozpočet ako prvých osem tímov extraligy. Ale napriek tomu bojujeme statočne. Máme skvelé zázemie na novom štadióne a takisto výplaty chodia načas.“
Niekedy sa stáva, že zostup do nižšej kategórie organizácii pomôže. Prečistia sa vzťahy vo vnútri klubu, vytvorí sa nová kostra tímu, prehodnotí sa ekonomická situácia. Zdá, sa že presne toto sa vo Varoch udialo?
„Prvú ligu zostalo hrať viacero hráčov, ktorí niekoľko rokov predtým nastupovali v medzinárodnej MHL. Mali sme mladý tím, ktorý do ťažkých stretnutí vstupoval v úlohe favorita. Od začiatku sa nám darilo, šliapali sme a všetko vyvrcholilo úspešnou barážou. V ťažkých dueloch hokejista najviac rastie. Klubu aj hráčom to pomohlo do budúcna.“
V predčasne skončenej sezóne 2019/20 ste boli šťukou extraligy. V predkole play off ste hrali s Hradcom 1:1 na zápasy, séria sa sťahovala na západ republiky a neboli ste ďaleko od štvrťfinále. To by bolo najlepším výsledkom pre organizáciu od roku 2009, kedy opanovala celú českú extraligu. Žiaľ, ročník predčasne skončil.
„Boli sme zase o jeden rok starší, zohraní a to sa začalo viac prejavovať na výsledkoch. Zachytili sme začiatok ligy a na úspešnej vlne sme sa viezli po celý ročník. Je treba podotknúť, že skvele chytal brankár Filip Novotný a mančaft pracoval ako jeden muž.”
Po zostupe do Change ligy mužstvo prebral lodivod Martin Pešout. Aký je to kouč a aký má on podiel na úspechoch klubu?
„Je dosť impulzívny a na striedačke vie vybuchnúť. K dispozícii má mladý káder, z ktorého dokázal vyžmýkať maximum. Solídne výsledky mančaftu, sú jeho vizitkou, ale aj vysvedčením nás hráčov.“
Tvrdíte, že počas ročníka skvele chytal gólman Novotný. Klub však má ešte jedného perspektívneho brankára. Ján Bednář ešte nemá ani osemnásť rokov, no meria 194 centimetrov a v drafte 2020 by mohol byť vybraný v druhom, treťom kole.
„Veľmi šikovný chlapec a veľký flegmatik, čo je pre brankára výhoda. Aj on nás v niekoľkých stretnutiach podržal. Má predpoklady nato, aby v zámorí uspel.“
Sezóna 2019/20 bola predčasne ukončená pre koronavírus začiatkom marca. V českej extralige sú hráči SZČO a v zmluvách má každý hráč dodatok, že v prípade zásahu vyššej moci, je možné kontrakt predčasne ukončiť. Kometa Brno a Hradec Králové sa už so svojimi hráčmi dohodli na finančných ústupkoch. Ako je to v Karlových Varoch?
„Rozprávali sme sa o tom, a tieto veci sú v štádiu riešenia. Zatiaľ platí všetko, čo je napísané v zmluvách a žiadny problém pri plnení kontraktov nie je.“
Trénujete sám v tejto celospoločensky výnimočnej situácii?
„Najprv som si dal dvojtýždňovú pauzu a len pred niekoľkými dňami som sa začal viac hýbať. Nechcem sedieť zavretý v byte, to nevydržíte viac ako dva týždne. Idem si zabehať s rúškom na tvári, čo je dosť obmedzujúce, ale dá sa to zvládnuť.“
Dvakrát ste štartovali na významnom mládežníckom turnaji. Najprv v roku 2012 na MS do osemnásť rokov prvej divízie. Slovensko sa vtedy v najkratšom čase vrátilo medzi elitu. Vy ste mali nevídanú bilanciu, päť zápasov ani jeden gól, desať asistencií. Pred vami skončili v bodovaní len Daňo a Réway.
„Všetci navôkol nám omieľali, že sme favoriti a že musíme postúpiť. Ale my hráči sme si dostatočne uvedomovali vážnosť situácie. Vyše dvoch týždňov sme sa svedomite pripravovali, dokonca sme mali po ruke psychológa. Všade bolo cítiť, že turnaj v Piešťanoch potrebujeme zvládnuť. Celé podujatie bol veľmi náročné, lebo súperi boli kvalitnejší, než sme čakali. Najnáročnejší súboj nás mal čakať proti Nórsku, no práve tento zápas “o všetko” nám vyšiel najlepšie. Vyhrali sme jednoznačne 9:2. Následne z nás opadlo veľké napätie a oslavy postupu boli nádherné.“
A svetový šampionát do dvadsať rokov v roku 2014, ktorý sa konal vo švédskom Malmö?
„Z osobného hľadiska sa mi darilo viac, ako som očakával, na to mám pekné spomienky (bilancia 3+7, lepší bol len Réway). Ale výsledky tímu ma zarmútili. So Švédmi sme prehrali vo štvrťfinále 0:6. Zápas v základnej skupine s Kanadou sme mali perfektne rozohraný, desať minút pred koncom sme vyhrávali 3:2. Javorový list nám však ukázal, že hokej sa hrá celých šesťdesiat minút a stav stretnutia otočil na 5:3. Škoda, že sme to neskončili lepšie, lebo sme mali výborný kolektív. Pamätám si, že to bol prvý juniorský šampionát pre vychádzajúcu hviezdu svetového hokeja Connora McDavida.“
