Obidvaja majú šestnásť rokov a pre svoj šport už dnes urobili viac ako mnoho iných hokejistov. Marcel Štefančík (na fotke vľavo) odišiel z rodného Brezna do sedemsto kilometrov vzdialeného Chomutova v štrnástich rokoch. O sedem mesiacov mladší Daniel Chovaniak sa narodil a vyrastal v Čadci, ale na Slovensku nikdy nepôsobil. Od štyroch rokoch dochádzal do tridsať kilometrov vzdialeného Třinca. V auguste sa ich cesty preťali a spolu nastupujú za dorastenecký mančaft švédskej Luley. „Po hokejovej stránke nám nič nechýba. Jediné, čo nás znepokojilo je nevyrovnaná severná skupina najvyššej súťaže J18 Elit. Päť tímov má kvalitu, zvyšných sedem nie. Našťastie, nadstavbová časť sa začína čoskoro a tam už údajne slabší súperi nebudú,“ objasňujú legionári, ktorí sa o svojom hokejovom živote rozrozprávali dva dni pred odchodom národného tímu do sedemnásť rokov na turnaj do ruskej Kazane.
Do štrnástich rokov ste hrali v rodnom Brezne a súboje v regióne so silnejšími súpermi mali údajne rovnaký scenár. Vysoko ste prehrali, ale vy ste mali podiel na takmer všetkých góloch svojho mužstva. Tým, že ste pôsobili v mančafte, ktorý častejšie prehrával ako vyhrával, ste napriek skvelým štatistkám neboli v centre záujmu skautov a agentov. Je to tak?
Marcel Štefančík
„Áno, no tím som neviedol sám. Boli sme traja, ktorí sme ho ťahali až do chvíle, pokiaľ sme sa nerozpŕchli do iných klubov. Adrián Zubák má, dnes ako šestnásťročný, odohraných pätnásť zápasov za Banskú Bystricu v extralige mužov. Matúš Zemko nastupuje za dorast Trenčína.“
Kde ste sa narodili a kde ste začínali s hokejom?
Daniel Chovaniak
„Narodil som sa v Čadci a od svojich štyroch rokov som hral v Třinci. Môj otec sa rozhodol pre tento český klub, lebo vedel, že je tam kvalitná akadémia a solídne zázemie. Tak sme do toho išli. Spočiatku ma na tréning vozili rodičia, neskôr som dochádzal vlakom sám. Hoci je to „len“ polhodina, bolo to dosť náročné. Našťastie to celé malo zmysel.“
Ako sa zrodil vás prestup do Chomutova v štrnástich rokoch?
Marcel Štefančík
„V tom čase som ešte nemal agenta a jedného dňa sa ozval človek, ktorý vyhľadával talenty pre akadémiu v Chomutove. Predsa len, sú to Čechy a ja som nevidel dôvod, prečo to nevyskúšať. Býval som v internáte, kde žili výlučne hokejisti. Jeden rok som tam chodil na základnú školu a potom polroka na strednú. Bol som aj na skúšku v Komete Brno, ale tam to nejako viazlo. Chomutov bol pri jednaní oveľa konkrétnejší, dopredu mi poslali plány, ako to tam celé bude vyzerať. Bolo to ďaleko, no dalo sa to zvládnuť. Domov som chodil každé dva-tri mesiace a niekedy prišli rodičia za mnou.“
Až do minulej sezóny ste nosili dres Třinca. Ako pätnásťročný ste dokonca zvládli niekoľko stretnutí v tamojšej juniorke, ktorá vyhrala titul. Prečo ste sa rozhodli odísť do Škandinávie z organizácie, ktorá má u bývalých federálnych partnerov výbornú povesť?
Daniel Chovaniak
„Naskytla sa možnosť, že môžem odísť do Luley. S Třincom som sa dohodol, že keby to nakoniec nevyšlo, môžem sa kedykoľvek vrátiť. Nechal som si pootvorené zadné vrátka. Momentálne sa juniorke Třinca nedarí, lebo veľa starších hokejistov odišlo a nemajú silné mladšie ročníky.“
V lete ste obidvaja vycestovali do najsevernejšieho hokejového mesta v Európe. Radili ste sa medzi sebou o tomto prestupe alebo išlo o náhodu?
Marcel Štefančík
„Hoci nás zastupuje tá istá agentúra a vedeli sme jeden o druhom, že tam pôjdeme, nejako zvlášť sme to spolu neriešili.“
Daniel Chovaniak
„Povedali mi, že Marcel ide tiež do Švédska. Až vtedy som sa s ním spojil a povedal mi, že taktiež odchádza do Luley. Potešilo nás to.“
Od augusta ste vo Švédsku, kde sa skvele pracuje s mladými hokejistami. Čo bola pre vás najväčšia zmena po hokejovej aj po ľudskej stránke?
Marcel Štefančík
„Po hernej stránke určite tempo hry. Musíte robiť všetky činnosti oveľa rýchlejšie a takisto rýchlejšie premýšľať. Česká juniorka mala solídne tempo, ale najvyššia súťaž J18 Elit je ešte intenzívnejšia. Po ľudskej stránke je pre mňa najväčšia zmena, že som odkázaný úplne sám na seba. Prídete domov a nemáte navarené ani upratané.“
Daniel Chovaniak
„Hral som českú juniorskú ligu, no tempo švédskej dorasteneckej súťaži je vyššie. Zo začiatku to bolo ťažké, no zvykol som si. Po stránke životných podmienok mi robí najväčší problém skorá tma. To je nezvyk. Idete na tréning a je tma. Prídete po tréningu domov a zase je len tma.“
Zažili ste už polárnu noc?
Marcel Štefančík
„Áno. Slnko vyjde o deviatej ráno a zapadne o druhej. A to je presne to, čo vraví Daniel. Ideme ráno o ôsmej na tréning a ešte je tma. Prídeme na niekoľko hodín domov, kde máme zatiahnuté žalúzie, lebo si chceme krátko pospať, je tma. Keď ideme o tretej na tréning, tak je už tma. Mňa to síce negatívne neovplyvňuje, ale je to zvláštne.“
Údajne na rozdiel od Daniela viete po anglicky?
Marcel Štefančík
„Snažím sa (malý úsmev). Nie je to nič bravúrne, ale dohovorím sa bez väčších ťažkostí.“
Daniel Chovaniak
„U mňa je to s angličtinou o dosť horšie. V tomto smere pre mňa veľká nevýhoda, že sme s Marcelom takmer neustále spolu. V šatni sa medzi sebou rozprávame po slovensky, lebo traja fínski spoluhráči sa tiež dorozumievajú svojou rodnou rečou. Domáci chcú, aby sme hovorili po anglicky, ale aj oni veľmi často hovoria len po švédsky. Takže celkom slušný babylon!“
Kde bývate?
Marcel Štefančík
„Obaja máme jednu izbu v bytovej zástavbe a tam sme susedia. Prať si chodíme k českému útočníkovi Radkovi Mužíkovi, ktorý hrá za juniorku a býva v apartmáne. On a slovenský útočník Šimon Jelluš, ktorý hrá tiež v juniorke nám zo začiatku veľmi pomohli. Jelluš je v organizácii už štyri roky a vie všetko potrebné.“
Najvyššia švédska dorastenecká súťaž J18 Elit je rozdelená podľa regiónov do štyroch skupín po dvanástich mužstvách. Vy hráte v severnej skupine, kde patríte k najlepším tímom spolu s MODOM, Timrou či Skellefteou. Avšak medzi prvými piatimi mančaftmi a zvyšnými siedmimi je veľký rozdiel v bodoch a góloch. V divíziách západ, východ a juh, to nie je oveľa inak. Toto je asi negatívom tejto súťaže. Nie?
Marcel Štefančík
„Zápasy s prvými štyrmi mančaftmi ligy vás posúvajú vpred. Súboje s ostatnými celkami sú len o tom, či dáme päť gólov alebo viac. To vám veľa nedá. Doslova nás ubíja, keď máme hrať trikrát za sebou takéto duely.“
Daniel Chovaniak
„Súhlasím s Marcelom. Slabšie tímy vám jednoducho nič nedajú. Nezahráme si poriadny hokej, len ich točíme v pásme. Od januára začne nadstavbová časť, kde nastupujú proti sebe najlepšie kluby z jednotlivých častí. Dokonca máme hrať s celkami zo Štokholmu, budem teda lietať. Vraveli, že tam to už bude vyrovnané. Tak sme zvedaví.“
Ako sa trénuje v doraste Luley?
Daniel Chovaniak
„Úplne inak ako som zažil doteraz. Tréningy sú zamerané na rozvoj zručností. Napríklad zdokonaľujeme korčuľovanie, prihrávky alebo blokovanie striel. Sú fyzicky náročnejšie, ako boli v Čechách.“
Marcel Štefančík
„Na začiatku som tomu celému nerozumel. Každý týždeň sme rozvíjali rovnakú hernú činnosť, napr. vychádzanie z vlastnej tretiny. Od pondelka do stredy boli tréningy úplne identické a zamerané na maličkosti, ktoré tvoria hokej. Až neskôr som pochopil, o čo im ide.“
Váš týždenný program?
Daniel Chovaniak
„Bývame asi pätnásť minút autobusom od štadióna, takže si musíme trochu privstať. Budíme sa okolo siedmej. Ráno máme tréning, po ňom si trochu pospíme, najeme sa, niečo sa naučíme a ideme na poobedňajší tréning. Takto to ide deň za dňom. Akurát v utorok ráno nemáme tréning a môžeme sa poriadne vyspať. Zápasy mávame väčšinou v sobotu a nedeľu. Ale niekedy sú aj trikrát po sebe.“
Ako to máte so školou?
Marcel Štefančík
„Som druhák a keď prídem do Brezna robím rozdielové skúšky. Po sezóne (marec) polročné a v lete celoročné. Keď ich zvládnem, potom idem vyššie.“
Daniel Chovaniak
„Ja som prvák a študujem na diaľku. Po sezóne sa vrátim do školských lavíc v Čadci a všetky skúšky budem robiť priebežne až pokiaľ ich všetky nezvládnem.“
V produktivite mužstva ste zatiaľ druhý za fínskym útočníkom Olli Nikupeterim, ktorý má síce len 162 centimetrov, ale v priemere získava dva body na jeden duel. Aký je to útočník?
Marcel Štefančík
„Je síce malý, ale veľmi dobre technicky vybavený a ťažko mu niekto odoberie puk. Má šikovné ruky a dokáže prejsť aj cez štyroch protihráčov. Je vždy tam, kde má byť.“
V 21 dueloch ste nazbierali 26 bodov. Okrem toho, že ste na špici bodovania mužstva, ste štyridsiaty v bodovaní celej ligy. Pričom pred vami je množstvo hráčov, ktorí majú o rok viac. Nie ste sám prekvapený z toho, ako sa vám darí v premiérovej sezóne v Škandinávii?
Marcel Štefančík
„Som rád, že sa mi darí. Ale viete, vsietiť gól poslednému tímu tabuľky a strelecky sa presadiť proti lídrovi je niečo úplne iné. Dal som góly aj lepším, aj horším tímom. Myslím si však, že naša severná skupina je o niečo slabšia ako ostatné. Preto sa to nedá úplne objektívne porovnať.“
Medzi bekmi tímu ste štvrtý. Máte na konte 22 stretnutí a 8 kanadských bodov. S touto bilanciou ste spokojný?
Daniel Chovaniak
„Mohlo byť lepšie, ale keď sa nedarí, tak sa nedarí. Ale u mňa sa nič zásadné nedeje. Pre zadáka je prvoradé, aby jeho pätorka neinkasovala. Keď vsietite gól, alebo naň prihráte, je to len bonus navyše.“
Za juniorský mančaft Luley pravidelne nastupuje domáci obranca Lucas Ramberg, a ten má aj tri štarty v najvyššej mužskej lige SHL. Dokonca by mohol byť v lete draftovaný do NHL. Aký je to typ hokejistu?
Daniel Chovaniak
„Keďže má sedemnásť rokov, mohol by hrať ešte aj za dorast. Má puk stále na čepeli a má veľký prehľad v hre. Vie presne čo robí. Brankár Jesper Wallstedt je taktiež špičkový hráč a je ešte o pol roka mladší než Ramberg. Preto na draft môže ísť až v roku 2021.“
Aká je mentalita švédskej hokejovej komunity?
Marcel Štefančík
„Keď niekto v príprave mimo ľadu niečo vypustí, iní naňho začnú okamžite kričať, aby zamakal. Takto sa navzájom povzbudzujú.“
Daniel Chovaniak
„Je to úplne niečo iné, ako som zažil predtým. Sú veľmi sebavedomí a hokej berú úplne inak ako na Slovensku. U nás si ho idú len tak zahrať, kým vo Švédsku sa robí všetko naplno. Nikto nič nedbajsky neurobí, čo je výborné pre tímovú súdržnosť.“
Luleå má 45 tisíc obyvateľov a leží v provincii Norbottens. Fínske Oulu je vzdialené len 250 kilometrov.
Marcel Štefančík
„Mesto je malé a leží medzi Fínskom a Švédskom v Botnickom zálive. Je v ňom veľa vodných plôch, a keď voda v zime zamrzne, je tam krásne. Teraz máme mínus pätnásť. So snehom je to striedavé, nasneží, rozpustí sa a potom znova nasneží.“
Hala Coop Norrbotten Arena v Lulei bola dokončená v roku 2002 a jej kapacita je 6220 miest. Hrávate v nej?
Marcel Štefančík
„Áno. Zápasy sú v nej a aj na vedľajšej ploche. Keďže celý komplex má tri klziská, na tréning využívame všetky.“
Spôsob hry mužstva, ktoré v sezóne 1995/96 vyhralo titul v SHL a za posledných deväť rokov bolo raz vo finále a trikrát v semifinále sa vám pozdáva?
Marcel Štefančík
„Chodíme skoro na každý zápas. Všeobecne v celej súťaži si dávajú veľký pozor nato, aby nevznikali prečíslenia. V prvom rade je poctivá obrana a eliminovanie chýb v defenzíve. Držia sa hesla: Najprv dozadu, až potom dopredu. Mňa takýto spôsob hokeja baví a vyhovuje mi. Od mužov sa dá veľmi veľa naučiť, lebo v doraste hráme rovnaký systém hry, a tým pádom presne vieme, čo sa deje na ľade. Pred úvodným zápasom ročníka išiel sprievod celým mestom. Neuveriteľný zážitok.“
Daniel Chovaniak
„Pre mňa je to veľká zmena, keďže v Třinci som hral skôr útočného beka. Tu mi povedali, že budem hrať defenzívneho obrancu a snažím sa to do bodky plniť.“
Máte za sebou prvých päť mesiacov v špičkovej hokejovej krajine. Považujete rozhodnutie odísť na Sever Európy za dobré a rozbehli sa už debaty o budúcej sezóne?
Marcel Štefančík
„Zatiaľ som spokojný, hoci nemôžem povedať, že by mi v Chomutove bolo zle. Ale je to krok vpred. Organizácia je väčšia a všetko je na vyššej úrovni. Zmluvu mám na tri roky a bol by som rád, keby som ju dodržal.“
Daniel Chovaniak
„U mňa jej to podobné. V Třinci som bol spokojný, avšak tu sa o nás perfektne starajú, a môžeme sa sústrediť len na hokej. Dostali sme výstroj, stravu máme na štadióne. Vlastné peniaze minieme len na raňajky. Tiež mám kontrakt na tri roky. Doposiaľ som spokojný a uvidíme, čo sa stane potom.“
Jedna otázka k slovenskej reprezentácii do sedemnásť rokov. Pred turnajom v Kazani ste mali, Marcel, bilanciu štyroch duelov a 2+1. Vy, Daniel, v rovnakom počte stretnutí 0+2. Ako to vidíte po tejto stránke?
Marcel Štefančík
„U mňa je to tak, že keď mi to sype v reprezentácii, tak sa mi nedarí v klube a naopak. Neviem prečo, ale je to tak. S touto bilanciou spokojný nie som, mohla byť určite lepšia.“
Daniel Chovaniak
„Ja som po hernej stránke spokojný. Hrám svoju hru a plním si svoje úlohy v defenzíve. Kanadské body nenaháňam.“
