Najmladším hokejistom Dukly Trenčín, ktorý nastúpil v slovenskej extralige, je Marián Gáborík. Pri debute mal 16 rokov a 27 dní. Za ním nasleduje Andrej Meszároš (16 rokov a 34 dní) a tretí je Marko Daňo (16 rokov a 52 dní). Za elitnú trojicu sa po minulej sezóne zaradil Martin Chromiak (16 r.). Pri premiére v najvyššej súťaži mal rodák z Dubnice len o päť dní viac ako Daňo. Na majstrovstvách sveta do osemnásť rokov, kde Slovensko zostúpilo z elitnej kategórie, sa najmladší člen zostavy nestratil (dva góly a jedna asistencia). V apríli 2020 bude domáci výber v Spišskej Novej Vsi bojovať o opätovný návrat do najvyššej kategórie v konkurencii Dánska, Nórska, Kazachstanu, Francúzska a Japonska. Ak si šikovný pravák vybojuje pevné miesto v áčku Dukly, na šampionáte štartovať bude. Ak sa presunie do Kingstonu Frontenacs, hokejový národ sa bude modliť, aby špičkový junior v čase konania šampionátu (13. až 19. apríl) už nepokračoval v bojoch v kanadskej juniorke.
Kedy ste začali hrať hokej a kto vás k nemu priviedol?
„Pochádzam z Dubnice nad Váhom, a keď som mal tri či štyri roky, rodičia sa ma opýtali, či chcem hrať hokej alebo futbal. Chvíľu som robil obidva športy, ale keďže zimný štadión máme kúsok od domu, a hokej bavil ma viac, tak som sa rozhodol pre tento zimný šport.“
Športovali vaši rodičia v mladosti?
„Otec nie. Mama učí na športovej škole Pavla Demitru telesnú výchovu a gymnastiku. Aj preto som ako malý chodil aj na gymnastiku.“
Kedy ste z prestúpili z Dubnice do Dukly Trenčín?
„Mal som desať či jedenásť rokov. Dukla mi dala na výber. Mohol som hrať v Trenčíne a chodiť tam do školy, alebo som mohol zostať študovať v Dubnici. Rozhodol som sa zotrvať v rodnom meste, pretože na športovej škole už vtedy učila moja mama. Na tréningy do dvadsať kilometrov vzdialeného mesta ma vozili väčšinou rodičia.“
Kde chodíte do školy dnes a do koľkého ročníka pôjdete od septembra?
„V Dubnici navštevujem priemyslovku a chystám sa do tretieho ročníka. V prvom ročníku som mal individuálny plán. V druhom som ho nedostal, ale bolo to vlastne to isté, akurát som to nemal potvrdené na papieri. Obidva ročníky som zvládol bez problémov.“
V sezóne 2017/18 ste vyhrali s Duklou Trenčín titul v doraste a v ročníku 2018/19 ste triumfovali s mančaftom v juniorskej lige. Ako by ste porovnali tieto dva vrcholy?
„Bol to úplne iný hokej. Ťažší bol juniorský titul, pretože play off sa hralo na viac víťazných zápasov. Obidve zlaté medaily boli podľa mňa úplne zaslúžené, v lige sme boli najlepší.“
Mali ste šestnásť rokov a dva mesiace, keď vás hlavný tréner Peter Oremus nominoval na dva zápasy najvyššej slovenskej súťaže. V prvom prípade Dukla vyhrala nad reprezentáciu do 20 rokov 5:0 a v druhom ste zvíťazili nad Banskou Bystricou 2:0. Aký bol debut medzi mužmi?
„O nominácii som sa dozvedel deň či dva pred stretnutím. V tej chvíli som začal byť trochu nervózny, no oveľa viac vo mne prevládala radosť. Akonáhle som sa zoznámil s trénerom, spoluhráčmi a vykorčuľoval som na ľad, nervozita zo mňa opadla úplne.“
Tykali ste Tomášovi Starostovi či Brankovi Radivojevičovi, ktorí majú o vyše dvadsať rokov viac než vy?
„Keď som prišiel do kabíny, tak som každému vykal, až pokým mi nepovedali, že im môžem tykať.“
Dostali ste za dva vyhraté duely v extralige finančnú prémiu?
„Nič (ľahký úsmev).
Letnú prípravu na nadchádzajúci ročník ste absolvovali s áčkom Dukly?
„Áno. Nový kondičný tréner mužstva je Stanislav Magula, s ktorým spolupracujem už štvrtý rok. Takže pre mňa to nebola skoro žiadna zmena. S Magulom som sa dohodol, že ranné tréningy absolvujem s mužmi, a poobedňajšie, kedy mali seniori väčšinou voľno, som odpracoval s ním. S prvým tímom Dukly trénovalo v lete pätnásť juniorov, boli sme rozdelení do výkonnostných skupín a ja som cvičil s mojimi rovesníkmi.“
Pred tromi mesiacmi ste boli súčasťou slovenského dorasteneckého výberu, ktorý vypadol z najvyššej kategórie. V zostave ste boli najmladší a z ročníka 2002 v kádri figuroval ešte Ján Lašák mladší, Samuel Krajč a Samuel Kňažko. Turnaj skončil neúspechom, ale vám osobne sa celkom darilo. Skončili ste štvrtý v kanadskom bodovaní mužstva (7 zápasov, 2 góly a 1 asistencia).
„Veľmi mi pomohlo, že som minulé leto absolvoval Hlinka Gretzky Cup v Edmontone. Zápasy na tomto turnaji mali podobnú úroveň ako na svetovom šampionáte. Na “MS 18” som už vedel, do čoho idem, a bol som pripravený. K tímovému neúspechu sa už nechcem vracať. Vypadli sme, no našou úlohou je okamžite sa vrátiť medzi desať najlepších tímov sveta.“
Gretzky Hlinka Cup sa do zámoria vrátil po dvoch dekádach. Turnaj sa konal v edmontonskej Rogers Place, ktorá bola dokončená pred tromi rokmi, zmestí sa do nej 18 300 ľudí a stála 480 miliónov kanadských dolárov.
„Mimoriadny zážitok. Prvýkrát v živote som hral proti špičkovým výberom Kanady a Švédska. Organizátori nám ukázali kabínu Edmontonu Oilers a lepšie zázemie som inde nevidel, a to som už niekoľko zimných štadiónov Národnej hokejovej ligy navštívil.“
Vaším agentom je Marcel Sakáč, ktorý spolupracuje s najvplyvnejšou hokejovou agentúrou na svete Creative Artists Agency, ktorej šéfujú špičky odboru, Pat Brisson a J.P. Barry. Medzi ich klientov patria Sidney Crosby, Jevgenij Malkin, Patrick Kane alebo Anže Kopitar. Vy ste sa nedávno vrátili z Los Angeles, kde táto agentúra organizovala kemp. Ako bolo a pre koho bol určený?
„V prvom rade pre hráčov, ktorí idú na budúcoročný draft do Montrealu, prípadne pre zopár mladších talentov. Ja som tam bol prvýkrát v živote aj s Oliverom Fatulom zo Zvolena (jeho tiež zastupuje Marcel Sakáč, pozn.red.). Začínali sme o ôsmej ráno a končili večer o ôsmej. Pritom tréning na ľade sme mali len jedenkrát za deň. Všetko bolo do detailu naplánované a nič lepšie som doposiaľ nezažil. Niekoľko hráčov z kempu príde na Gretzky Hlinka Cup do Piešťan.“
Na týchto sústredeniach učia hráčov narábať so sociálnymi sieťami alebo variť. Naučili ste sa niečo nové?
„Jednoznačne. Ja som o týchto veciach nevedel takmer nič. Rozprávali nám o výžive, prednášku mal mentálny kouč a každý deň nás navštívil niekto významný z hokejovej komunity. Generálny manažér, skaut, hráč NHL. Hovorili nám, na čo si máme dávať pozor. Bolo to veľmi poučné.“
Pred mesiacom si vás z druhého miesto v juniorskom v drafte vybral Kingston Frontenacs z Ontario Hockey League. Je možné, že v blížiacom sa ročníku budete nosiť ich dres?
„S Trenčínom mám platnú zmluvu. Momentálne patrím im a, úprimne, inými variantmi sa nezaťažujem. Nevylučujem však, že do zámoria odídem. Všetko bude záležať od toho, či sa mi podarí získať stabilné miesto v áčku Dukly. Ale inak sa nemám kam ponáhľať, v kanadskej juniorke môžem hrať ešte tri roky.“
Máte pred sebou sezónu, v ktorej budete bojovať o čo najvyššiu priečku v mužskom drafte. Je to jeden z hlavných cieľov, na ktorý sa upínate?
„Je to míľnik, ktorý chce dosiahnuť každý hokejista. Určite sa však nenechám zviazať tým, že moje zápasy budú sledovať skauti. Chcem hrať najlepšie ako viem, bez ohľadu nato, či na stretnutí niekto je alebo nie.“
Herný prejav ktorého hokejistu sa vám páči?
„Obdivujem viacerých, ale v popredí je jednoznačne ruský útočník Artemi Panarin.“
Máte mesiac pred dovŕšením sedemnástich rokov. Akú máte výšku a váhu?
„Meriam 183 centimetrov a vážim 82 kíl.“
