Ako hráč sa Vladimír Růžička (60 rokov) preslávil výrokom: “Kto sa vracia do obrany, neverí vlastnému brankárovi.” Ako tréner sa držal zásady, že najprv si treba upratať v obrane a až potom vyraziť do útoku. A tento herný plán priniesol bývalému vynikajúcemu centrovi ovocie. Dvakrát vyhral s Českou republikou titul majstra sveta a dvakrát si so Slaviou Praha podmanil českú extraligu. Až po dvoch dekádach zažil svojrázny šéf prvýkrát predčasný trénerský vyhazov. Najprv koncom marca 2021 v Hradci Králové a druhý koncom októbra 2022 v Litvínove. Odvtedy je hokejový fanatik bez práce. Nastal čas, aby prvýkrát skúsil angažmán na Slovensku?
Ako hodnotíte majstrovstvá sveta v hokeji 2023 v Lotyšsku a vo Fínsku?
“Celé boli nejaké divné a nebolo to ono. Neviem, či to pre mňa nebolo umocnené tým, že sa Čechom nedarilo, ale šampionáty predtým boli lepšie. Ak na MS nie sú Rusi, tak šampionát stráca úroveň. Vždy keď je na MS zborná, myslia na medaily, aj keď ju nakoniec nezískajú. Rusko stále patrí medzi štyri najlepšie hokejové krajiny sveta. Je to podobné, ako keď sa v sedemdesiatych rokoch hrali šampionáty bez USA (neboli na MS 1972, 1973 a 1974) a Kanady (od roku 1970 do 1976). Teraz to pokračuje, lenže obrátene.”
Je začiatok júna a väčšina tímov už má svojho trénera na ročník 2023/24. Vy ste stále bez práce. Prišli by ste v budúcej sezóne do slovenskej extraligy, ak vám niekto predostrie zaujímavú ponuku?
“Určite by som to prišiel vyskúšať. Slovenskú extraligu sledujem a nájdu sa v nej zaujímavé zápasy. V play-off 2023 sa hral celkom dobrý hokej. Aj keď bývam neďaleko Chomutova (dvadsať kilometrov od nemeckých hraníc), je mi jedno, či klub sídli na západnom alebo východnom Slovensku. Ako tréner si toto nevyberiete.”
S českou reprezentáciou ste dvakrát vyhrali titul majstra sveta (2005 a 2010). V tomto období ste boli jedným z najžiadanejších trénerov na európskom na trhu. Koľkokrát vám ponúkali viesť slovenský národný tím a koľkokrát Slovan Bratislava?
“Ja som dlho mal záujem len o český národný tím a viesť ten slovenský mi nikto nikdy neponúkol. Do Slovana Bratislava v Kontinentálnej hokejovej lige ma raz chceli v roku 2019.”
V marci 2000 ste ukončili hráčsku kariéru a od sezóny 2000/2001 ste najprv začali trénovať žiakov a boli ste športovým manažérom Slávie Praha pre všetky kategórie. Ale v zime sa rozhodol prezident klubu Miroslav Tvrdý vymeniť kouča áčka a prstom ukázal na vás. Spočiatku vám psychicky vypäté zápasy prinášali eufóriu, ale aj emócie spojené so stresmi. Koľko vám trvalo, kým ste sa na náročné trénerské remeslo adaptovali?
“Najviac pol roka a potom som sa do toho dostal. Mal som veľkú výhodu, že som trénoval s Ondřejom Weissmannom, ktorý už bol skúsený kouč. To mi veľmi pomohlo.”
Neuveriteľných štrnásť sezón ste nepretržite trénovali Slaviu Praha a jedenásť sezón ste boli jej generálnym manažérom. K tomu ste boli v troch etapách hlavný tréner Českej republiky (Od roku 2004 do 2005, od roku 2008 do 2010 a od roku 2014 do 2015). Napriek tomu, že ste hokejový fanatik s množstvom vnútornej energie, bolo to mimoriadne zaťaženie. Nebola pre vás úplne najťažšia sezóna 2009/10?
“Je to tak. Celý ročník bol veľmi náročný. (Zhoršila ekonomická situácia v Slavii, prišla výkonnostná kríza klubu a záujem o služby V. R. prejavili tri celky z KHL, pozn. red.). Trénujete riadne v extralige, do toho vo februári idete na zimnú olympiádu (ktorá sa nevydarila, pozn. red) a v máji boli majstrovstvá sveta v Nemecku 2010. Ale našťastie s dobrým koncom pre český hokej (zlato) .”
Od roku 2004 začala Slavia Praha nastupovať v modernej Sazka Aréne (dnes O2) s kapacitou 17 360 miesto. Ale keď si niekto myslí, že klub sa dostal do zisku, veľmi sa mýli. Od prvej chvíle išlo o stratovú záležitosť. V pluse by ste boli, keby chodilo do arény v priemere 10 000 fanúšikov a nie 8000 priaznivcov, pričom návštevnosť postupne klesala. V roku 2006 ste sa dokonca stali aj spolumajiteľom organizácie ako jeden z desiatich akcionárov. Pritom bolo riziko, že prídete o veľké peniaze. Aké to pre vás bolo hrať špičkový hokej, ale s vedomím, že dostať sa do čiernych čísel je takmer nemožné?
“My ako Slavia Praha sme prešli s menšieho štadióna Eden do obrovskej Sazka Arény. Boli zápasy, kedy ľudí chodilo menej, ale potom prišlo play off a na ňu prišlo veľa fanúšikov. Najviac priaznivcov v základnej časti chodilo na Spartu Praha, Brno a Pardubice. Ale potom boli stretnutia, kde chodilo tri a pol tisíc ľudí, a to bolo dosť nepríjemné. Ale hala bola skvelá a dosť nám vychádzali v ústrety aj tým, že sme v nej mohli aj veľa trénovať. Oveľa lepšie sa hralo, keď bolo na zápase dvanásťtisíc ľudí alebo vypredané. To, že sme sa nedostali do kladných ekonomických čísiel, sme museli rešpektovať.”
Trikrát stáli o vaše služby kluby z medzinárodnej KHL. V januári 2010 vás lákal SKA Petrohrad, a chcel vás aj Omsk a Spartak Moskva. V apríli 2011 vás opäť vábil Avangard Omsk, ktorý vám ponúkal kontrakt na tri roky a mohli ste si vyberať hráčov, ktorých ste chceli. A v roku 2015 znova Avangard Omsk. Ani dnes po dekáde neľutujete, že ste to vtedy v najlepšej európskej lige neskúsili?
“KHL bola dlho lákadlom pre veľa trénerov a hráčov. Ale v tom čase sa mi nedalo odísť. V Slavii Praha som bol veľmi spokojný, mali sme vynikajúce podmienky, výbornú partiu ľudí okolo mužstva a aj vrcholový manažment sa správal veľmi dobre. Iste, mohol som si vyskúšať hokej vo svete, ale už sa tým dávno nezaoberám. Mňa zaujíma to, čo je teraz a čo bude zajtra. Históriou nežijem.”
Český hokej kraľoval svetu na prahu milénia. Ale na zimnej olympiáde Salt Lake City 2002 ste vypadli s Rusmi už vo štvrťfinále. K tomu ste povedali, že pomaly sme si začali myslieť, že s nikým nemôžeme prehrať. Začal úpadok českého hokeja preto, že ste sa všetci uspokojili veľkými triumfami a ústup z pozícii sa začal prejavovať približne dekádu po nich?
“Dávnejšie patrili českí hokejisti v NHL k svetovej špičke a mali sme ich veľa. Dnes máme tiež niekoľko špičkových borcov v NHL, ale už ich je oveľa menej, ako ich bolo kedysi. A je to vidno na výsledkoch českého hokeja.”
Ale zároveň tvrdíte, že sa ako Česi dosť podceňujete. Napr. s Hradcom Králové ste sa v ročníku 2019/20 dostali do finále hokejovej Ligy majstrov.
“To sedí, lebo keď sa pozriete na európsky klubový hokej (Liga majstrov), niekoľko českých tímov sa dostalo do semifinále či finále. (V ročníku 2016/17 skončila Sparta Praha druhá. V ročníku 2017/18 bol Třinec s Libercom v semifinále. V ročníku 2018/19 bola Plzeň v semifinále, pozn.red.). Preto si myslím, že sa trochu podceňujeme. Český hokej asi nie je až taký zlý, keď sa na klubovej úrovni dostaneme tak ďaleko. Nemáme zlých hráčov, ale zároveň to už nie je také ako pred dvadsiatimi rokmi.”
Počas vašich troch etáp pri českej hokejovej reprezentácii museli všetci hráči dodržiavať rovnaké pravidlá. Dokonca aj sám veľký Jaromír Jágr. Ten raz prišiel neskôr a vy ste mu v autobuse pred všetkými nahlas povedali, že pokiaľ ešte raz nestihne presný odchod, môže na štadión prísť taxíkom, vlakom, lietadlom alebo parníkom. Aj pre takéto pevné zásady ste mali úspechy na reprezentačnej striedačke?
“(smiech). Áno, niečo sme si povedali, platilo to úplne pre všetkých a hráči na to ochotne pristúpili. Ja som do zverencov vždy vložil silnú dôveru a dával som im veľkú voľnosť. Nebol som kouč, ktorý by pozoroval, čo robia vo voľnom čase. Pre mňa bolo zásadné, aby boli pripravení na zápas, tréning a aby vystupovali na verejnosti ako profesionáli.”
Ste majstrom na výroky, ale jeden výborný majú aj bývalí hokejisti Košíc. Keď v polovici osemdesiatych rokov cestovali silné mužstvá do metropole východu, už v Kysaku sa údajne triasli, koľko gólov im domáci nabalia na cestu domov. Z Litvínova do Košíc je to 800 kilometrov a na druhú stranu republiky ste často lietali, takže Kysaku ste sa mohli už len cestovateľsky vyhnúť. Naozaj ste mali vtedy pred VSŽ veľký rešpekt?
“(smiech). Tak toto počujem prvýkrát. Čo si budeme rozprávať, Košice hrali v tej dobre výborne, mali veľmi silné mužstvo so šikovnými hokejistami, ako napr. Vincent Lukáč. Na východe to bolo vždy veľmi ťažké, hral sa útočný hokej. Potom je jasné, že sa naozaj všetci triasli, aby domov nešli s világošom. Vo vzájomných zápasoch Litvínova s Košicami vždy padalo veľa gólov. Úplne bežné výsledky boli 9:5, 8:7 alebo 7:6.”
Dávnejšie ste mali doma veľa satelitov a viac ako tisíc športových programov. Chýbali len programy z Austrálie a Japonska. Dnes máte doma manželku Máriu a päťročnú dcéru Lejlu. Máte čas na vaše veľké hobby?
“Už mám programov menej, ale šport mám stále rád a predovšetkým hokej a futbal. Avšak dnes mám mladú manželku (prvá manželka Eva zomrela na rakovinu v roku 2016) a takmer šesťročnú dcéru a veľa času venujem im.”
