V predčasne skončenej sezóne hral v šiestich rôznych tímoch, v štyroch odlišných ligách a absolvoval sedem medzištátnych mládežníckych turnajov. Šimon Nemec (16 r.) prestúpil v lete 2019 z rodného Liptovského Mikuláša do dvesto kilometrov vzdialenej Nitry. „Nechcel som zakrnieť, preto som spravil tento krok.“ Ofenzívny bek debutoval v extralige vo veku 15 rokov 6 mesiacov 29 dní a stal sa druhým najmladším hráčom najvyššej súťaže. Robustný tínedžer neplytvá rečami, ale o to viac je ho vidieť na ľade. Po prestupe na západ republiky je spokojný. Vie, že žiadny iný slovenský klub nevie tak brúsiť talenty ako organizácia spod Zobora.
Kedy ste začali hrať hokej?
„Mal som tri-štyri roky, keď ma rodičia prvýkrát priviedli na zimný štadión v Liptovskom Mikuláši. Keďže som bol dieťa, ťažko hovoriť o tom, že by iniciatíva vyšla z mojej strany.“
Na pozícii zadáka ste nastupovali odmalička? Nikdy vás to neťahalo do útoku?
„Do piatej triedy sa posty obmieňali, vtedy som si vpredu zahral. Ale následne som už bol len bekom. Útočníkom som nechcel byť, úplne mi stačí, keď kolegov podporím z obrany (úsmev).”
V sezóne 2016/17 ste ako ôsmak nastupovali v troch rôznych organizáciach. V Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a v Poprade.
„Za materský klub som nastupoval v sobotu a v nedeľu sme chodili na hosťovanie do Ružomberka. Tesne pred koncom prestupového obdobia ma zlákal Poprad. Chceli, aby som im pomohol prebojovať sa na majstrovstvá Slovenska starších žiakov. Žiaľ, to sa nám nepodarilo.“
O rok neskôr ste preskočili kategóriu kadetov a v trinástich ste debutovali v dorasteneckej extralige.
„A bol to dosť veľký skok. Hra sa začala podobať ozajstnému hokeju, prvýkrát v živote som sa stretol s taktickými prvkami. Začalo ísť o výsledky, skončilo také niečo, že si zahral úplne každý. Rýchlostne som stíhal, najnáročnejšia bola fyzická prevaha starších súperov.“
Liptovský Mikuláš je bývalá bašta slovenského hokeja, ale súčasné výsledky dorastu a juniorov sú biedne. Obidva mančafty sú v prvej lige. Pred piatimi rokmi bol takýto scenár nepredstaviteľný. Čo sa deje s hokejom na severe Slovenska?
„V minulom ročníku sme zachránili dorast až v barážových dueloch a už vtedy tvorili polovicu kádra hokejisti Popradu a Ružomberka. Na Liptove je veľmi úzka hráčska základňa a to sa odzrkadlilo pri pádoch do nižších platforiem.“
Médiami preblesla informácia, že v rodnom meste ste neboli spokojný s tréningovými podmienkami, a preto ste prestúpil do Nitry. Je to pravda?
„Nie. Nešlo primárne o podmienky na trénovanie. Impulzom pre zmenu bol fakt, že juniori vypadli z extraligy. Keby som mal nastupovať v prvej lige, neposunulo by ma to vpred. Preto sme s mojím agentom (Marcel Sakáč) museli nájsť iné riešenie. “
Ako to máte so školou, ubytovaním a stravou v sedemdesiatpäťtisícovom meste?
„Som prvák na športovom gymnáziu v Nitre, kde mám individuálny plán. K dispozícii mám byt, v ktorom nažívam s Ľukášom Škvarekom. Klub mi platil v jednej reštaurácii obedy a večere, to bolo výborné.“
V mladom veku ste zažili prechod do dorastu, juniorky a naposledy aj do mužskej extraligy. Ktorý skok bol najnáročnejší?
„Určite k mužom. V Tipsport lige sú hokejisti na vysokej úrovni rýchlostne, silovo i herne.“
Prvýkrát v živote ste nastupovali pred niekoľkotisícovým návštevami. Neboli ste z toho nervózny?
„Úprimne hovorím, že žiadny stres som necítil a atmosféru na štadiónoch som si užíval.“
Sezónu 2019/20 ste začali 3. augusta prípravným zápasom proti Kanade na Memoriáli Ivana Hlinku. Posledné stretnutie ste zaknihovali 6. marca v Poprade pri zápase juniorov. V priebehu 217 dní ste ako 15-ročný tínedžer zvládli neskutočných 82 duelov. Keby ročník skončil tak ako mal, teda 19. apríla, súbojom Slovenska proti Kazachstanu (MS prvej divízie), dostali by ste sa na cca. 110 duelov, čo sú cifry, ktoré zvládajú hokejisti NHL, keď sa dostanú do finále Stanleyho pohára. Nemali ste v marci plné zuby hokeja?
“Mal som veľmi dobrú letnú prípravu, takže som bol primerane pripravený. Bol som navyknutý hrať veľa zápasov, ale osemdesiatdva som zvládol prvýkrát v živote. Teší ma, že som mohol absolvovať takú dávku. Menšia kríza na mňa prišla, ale aj rýchlo odišla.”
Trénujete individuálne v tejto celospoločensky neľahkej situácii?
„Desať dní som si dal pauzu. Následne som začal behať, bicyklovať a doma absolvujem špeciálne silové cvičenia.“
Vás hokejový vzor?
„Erik Karlsson zo San Jose.”
Aké máte fyzické parametre vo veku šestnásť rokov a dva mesiace?
„Výška 183 centimetrov, hmotnosť 84 kilogramov.
Dotazník Šimona Nemca ohľadom šiestich mužstiev, v ktorých nastupoval v sezóne 2019/20.
Áčko Nitry? „Celý projekt bol výborne vymyslený, no zdá sa mi, že ešte som nebol pripravený odohrať celý ročník v extralige. Myslím si, že výrazne lepšie to bude od nasledujúcej sezóny.“
Juniorka Nitry? „Bolo by oveľa náročnejšie, keby som v tejto platforme začal hrať od prvého kola (september). Ja som však nastúpil na prvý duel až v januári, a to som už mal v nohách ťažké zápasy medzi dospelými v extralige a prvej lige. Preto som nijako extra nepociťoval, že nastupujem proti súperom, ktorí sú omnoho starší ako ja.“
Levice? „Povedali mi, že môžem hrať prvú ligu a myslím si, že mi to dalo viac ako súboje základnej časti juniorov. Akonáhle začala vyraďovacia časť juniorskej ligy, vrátil som sa do Nitry.“
Reprezentácia do šestnásť rokov a jeden medzinárodný turnaj? „Úplná “brnkačka” to nebola. Nebolo to síce také rýchle ako v osemnástke, ale turnaj v Salzburgu mal dobrú úroveň. Rusi a Česi disponovali skvelými tímami.“
Reprezentácia do osemnásť rokov a šesť medzinárodných turnajov? “Memoriál Ivana Hlinku bol v auguste, takže som do tejto kategórie vstúpil rovnými nohami a chvíľu som si zvykal. Ale časom som sa adaptoval a všetko bolo v poriadku.“
Reprezentácia do osemnásť rokov, ktorá nastupovala v prvej lige mužov a extralige juniorov? „Tam sa mi hralo dobre. Kouči mi dopriali veľa priestoru na ľade. Využívali ma v presilovkách i oslabeniach. Na začiatku sme všetci vnímali veľký rozdiel pri zápasoch proti mužom, lebo nikto z nás nemal skúsenosti s mužským hokejom. Ale postupne sme si zvykli.“
