Rok 1966, znova 1966, potom 1967, 1973, 1976, 1977, 1977, 1978 a 1983. To nie sú dátumy narodenia najlepších slovenských hokejistov v histórii, ale roky zastrešenia klzísk deviatich extraligových klubov. K nim treba pripočítať rok 2006, kedy bol na východe republiky dostavaný jediný moderný stánok v najvyššej hokejovej súťaži. Košická Steel Aréna stála 26 miliónov eur (cena bez tréningovej plochy) a to je zhruba taká istá suma (cca 25 miliónov eur), akú vynaložilo deväť zvyšných extraligových miest na renovácie svojich stánkov za posledných desať-pätnásť rokov. Či už z vlastných zdrojov, štátnych alebo z príspevkov od Slovenského zväzu ľadového hokeja, kde v roku 2017 vznikla firma Infra, s.r.o. Stopercentná dcérska spoločnosť federácie má v agende rekonštrukcie súčasných zimných štadiónov alebo výstavbu nových. A v programe spoločnosti sú dva body, ktoré sa týkajú arén v Tipsport lige.
1) Pripravované investície do rekonštrukcií:
- a) zo štátnej dotácie: Bratislava, Košice, Nitra, Banská Bystrica
- b) z iných zdrojov: Trenčín, Poprad
Komentár: Je zrejmé, že štátna pomoc štadiónom na západe a východe krajiny sa týka domácich MS. O pripravovaných vkladoch do arény v Nitre sa nepodarilo zistiť viac, pretože zástupca mesta neodpovedal na emailové otázky. Čo sa týka súčasného najlepšieho seniorského klubu na Slovensku – Banskej Bystrice, je zarážajúce, že vlastníka arény, firmu MBB, a.s., nikto nikdy zo spoločnosti Infra nekontaktoval. Zástupca mesta Trenčín tiež na otázky neodpovedal, ale je verejne známe, že klub dostal vo februári od vlády jeden milión na modernizáciu stánku. A v Poprade rokujú so spoločnosťou zväzu o postavení tréningovej haly hneď vedľa hlavnej arény.
2) Obnova hokejovej infraštruktúry (dvadsaťtri štadiónov rozdelených do štyroch kategórii a do troch kategórií patria aj extraligové arény):
kategória A: Zvolen, Trenčín
kategória B: Liptovský Mikuláš, Michalovce, Nové Zámky
kategória D: Poprad
Komentár: Vo Zvolene sa chystá pol miliónová rekonštrukcia (mesto, Infra). Trenčín je popísaný v riadkoch vyššie. Liptovský Mikuláš ukončil pred dvoma mesiacmi prestavbu za 2,4 milióna (mesto, vláda, Infra). To isté platí o Michalovciach, ale minuli o 200 tisíc eur viac, a s prácami finišovali o rok skôr (vláda, úver, Infra). Nové Zámky o väčšie dotácie ešte len budú žiadať, aj keď určitú sumu od federácie dostali. Iba detviansky štadión v projektoch nie je, ale mesto dávnejšie dostalo od firmy zväzu rolbu.
Vyjadrenie majiteľov zimných štadiónov k minulým, resp. budúcim rekonštrukciám, príp. výstavbe novej arény, a tiež ich spolupráce s firmou Infra, s. r. o.
(pozn. Štadióny sú zoradené podľa toho, kedy boli zastrešené. V zátvorke za mestom je dátum zastrešenia klziska. Za Košicami je len dátum postavenia Steel Arény.)
Banská Bystrica (1966). Majiteľom zimného štadióna je spoločnosť MBB a.s., ktorá je stopercentnou dcérskou obchodnou spoločnosťou mesta Banská Bystrica.
Hovorí generálny riaditeľ spoločnosti MBB, a.s., Ing. Dušan Argaláš.
Investície do arény
“V minulosti nám štát poskytol príspevok na rekonštrukciu zimného štadióna vo výške približne štyroch miliónov eur. V rámci projektu „Banská Bystrica Európske mesto športu“ sme koncom roka 2018 obdržali dotáciu z MFSR vo výške 1,57 milióna eur na ďalšie revitalizačné práce. V marci 2019 sme podali žiadosť na Slovenský zväz ľadového hokeja o poskytnutie finančného príspevku na výmenu mantinelov v súlade s požiadavkami medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. Výšku sumy zatiaľ nepoznáme.“
Bude sa v blízkej dobe stavať v Banskej Bystrici nová moderná aréna? Súčasný stánok má vyše päťdesiat rokov a kapacita 2841 miest prestáva postačovať klubu, ktorý hrá päťkrát po sebe extraligové finále
„Môj osobný odborný názor je, že žiadna nová hala nevyrastie za rok či dva. Ide o dlhodobý proces, ktorý trvá desať-pätnásť rokov. Začína územným plánovaním, vyhľadaním lokality, výkupom pozemkov, projektovou dokumentáciu, stavebným konaním, vrátane posudkov EIA, hľadaním zdrojov financovania, verejnou súťažou a samotnou realizáciou. Ak sa má hrať hokej v našom meste na všetkých úrovniach, musíme sa o súčasný, hoci “staručký“ zimák zodpovedne starať. Tak, aby podmienky vyhovovali potrebám dnešnej doby a bežnému štandardu na prospech športovcov, divákov a ostatných návštevníkov.“
Spolupráca so spoločnosťou SZĽH Infra, s.r.o
„O tejto firme som sa dozvedel až teraz z vášho emailu (15. 3. 2019). Z uvedenej spoločnosti nás nikto nikdy nekontaktoval a ani od nás nežiadal žiadne informácie.“
Nitra (1966). Majiteľom zimného štadióna je mesto Nitra. Podľa dostupných zdrojov minuli na opravy haly zhruba tri milióny eur.
Referent pre šport, Mgr. Róbert Šiška, dostal email s otázkami 13. 3. 2019. K dátumu 1. 4.2019 na ne neodpovedal.
Liptovský Mikuláš (1967). Majiteľom zimného štadióna je mesto Liptovský Mikuláš.
Hovorí primátor mesta, Ing. Ján Blcháč.
Minulá a budúca rekonštrukcia štadióna
„Čiastočná prestavba zimného štadióna sa uskutočnila po viac než päťdesiatich rokoch, kedy bola ľadová plocha zastrešená a rekonštrukciu sme stihli v poslednej chvíli. Máme úplne novú severnú tribúnu, strechu a vynovené sú časti podtribúnových priestorov. Do hľadiska pribudlo nových 960 miest na sedenie. Dve etapy rekonštrukcie máme za sebou a ďalšie dve by mali nasledovať. Ale až potom, keď sa nám podarí dať dohromady potrebný balík peňazí.“
Porovnanie nákladnosti modernizácie arény v Liptovskom Mikuláš s inými slovenskými halami
„Treba si uvedomiť, že rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku stála vyše štyri a pol milióna eur. A niečo podobné platí o Prešove. My sme zatiaľ použili 2,4 milióna eur a ďalšie peniaze treba zohnať. Čiastočne budeme pokračovať z prostriedkov, ktoré sme získali, tie však nebudú stačiť na dokončenie prestavby.“
Akou sumou prispel zväz na rozsiahlu rekonštrukciu?
„Na základe našej žiadosti sme dostali dotáciu vo výške 100 tisíc eur na prebudovanie mládežníckych šatní.“
Poprad (1973). Majiteľom zimného štadióna je mesto Poprad.
Hovorí vedúci zimného štadióna, Ing. Jaroslav Marušin.
Rokovania so spoločnosťou SZĽH Infra, s. r. o
„Mesto Poprad s touto firmou niekoľkokrát rokoval. Výstupom z týchto rokovaní je nájomná zmluva na pozemky vedľa súčasného zimného štadióna a snaha spoločnosti o postavenie tréningovej haly.“
Za posledných pätnásť rokov bolo do štadióna investovaných zhruba 4,5 milióna eur. Uskutočnia sa v hale ďalšie renovačné práce?
„Mesto Poprad sa správa k svojmu majetku veľmi zodpovedne a to sa týka aj zimného štadióna. Stavba je v prevádzke od roku 1973 a z toho dôvodu niektoré stavebné riešenia presiahli dobu užívania. Plánujeme výmenu výbojkového osvetlenia za LED svietidlá. Nevyhovujúci je tepelný odpor budovy. Je nevyhnutné riešiť vzduchotechniku zázemia haly, ako aj elimináciu kondenzácie v aréne. V súvislosti s predpokladanou výstavbou tréningovej haly je potrebné upraviť okolie štadióna a parkovacie miesta. V blízkej budúcnosti je treba rozhodnúť o výmene súčasného obrazovo-technického zariadenia. Je žiaduce vyriešiť nedokonalý vzhľad budovy, a to izolovaním stavby, resp. opravy fasády a opravy zvodov zrážkovej vody. Všetky tieto problémy sa budú riešiť podľa pridelených financií a stanovených priorít vedením mesta Poprad a mestského zastupiteľstva.
Zvolen (1976). Vlastníkom zimného štadión je mesto. Ale klub HKM si arénu prenajíma. Suma akou mesto prispieva na chod haly sa každoročne navyšuje.
Hovorí Ing. Anna Mazánová, vedúca odboru správy majetku.
Za poslednú dekádu sa vložilo do štadióna zhruba 1,2 milióna eur. Aké ďalšie investície sa chystajú?
„Mesto vynaloží 200 tisíc eur na opravu strechy a klub HKM dostane od SZĽH dotáciu vo výške 300 tisíc eur na obnovu vnútorných priestorov. To je všetko. Zachytila som nejaké šumy ohľadom možnej výstavby novej haly, ale beriem to s humorom.“
Trenčín (1977). Majiteľom zimného štadióna je mesto Trenčín. Do opravy stánku vložili približne dva milióny eur.
Asistent primátora, Ing. Vladimír Sedlák, dostal email s otázkami 13. 3. 2019. K dátumu 1. 4. 2019 na ne neodpovedal.
Detva (1977). Majiteľom zimného štadión je mesto Detva.
Hovorí Ing. Mojmír Chalupský, vedúci ekonomického oddelenia.
Spolupráca so spoločnosťou SZĽH Infra, s. r. o.
„Máme od nich rolbu a to nám výrazne pomohlo.“
Investície do štadióna
„Ťažko sa hovorí o konkrétnej sume za poslednú dekádu, pretože výmenu mantinelov a osvetlenia považujeme za bežnú opravu. Tieto dve záležitosti nás stáli približne 150 tisíc eur. Ostatné veci patria k základnej údržbe, ktorú priebežne vykonávame. Tam patrí celková rekonštrukcia strojovne z roku 2006.“
Bude sa štadión v blízkej dobe v niektorej časti modernizovať?
„Nie, momentálne nič nechystáme.“
Michalovce (1978). Majiteľom zimného štadióna je mesto Michalovce.
Hovorí Ing. Iveta Palečková, vedúca odboru komunikácie, marketingu, kultúry a hovorkyňa primátora a MsÚ.
V roku 2018 sa dokončila výrazná obnova haly za viac ako 2,6 milióna eur. Čo všetko je potrebné po postupe medzi hokejovú elitu na stánku zmeniť?
„Mesto Michalovce plánuje v súvislosti s postupom hokejistov do najvyššej súťaže zabezpečiť potrebné podmienky na zápasy v najvyššej slovenskej hokejovej lige. Ide predovšetkým o doplnenie záznamových zariadení a zakúpenie tzv. videorozhodcu v sume zhruba 50 tisíc eur. O ďalších krokoch a príp. ďalšom materiálnom zabezpečení bude mesto Michalovce rokovať so zástupcami klubu HK Dukla Ingema Michalovce v najbližších týždňoch. Potom prijmeme rozhodnutie o ďalšom postupe.“
Nové Zámky (1983). Vlastníkom zimného štadióna je mesto, ale majiteľ klubu, František Sucharda, má halu v dvadsaťročnom prenájme.
Hovorí Ing. František Sucharda.
Kto sa podieľa na procese vynovenia haly a prevádzkových nákladoch?
„Mesto má finančný podiel na prevádzke štadióna. Predošlé vedenie dávalo od arény ruky preč úplne. Po uplynutí dvadsaťročnej lehoty v podnájme by mi malo mesto preplatiť zostatkovú hodnotu sumy, ktorá bola do haly vložená. Ale tým sa teraz nezaťažujeme, stánok máme v užívaní ešte nasledujúcich trinásť rokov.“
Aké stavebné práce sa na štadióne udiali? Budú sa meniť staré drevené sedadlá za nové sedačky?
„Určite nie. Tie nepovažujem za naliehavý problém, sú nezničiteľné. Vysvetlím našu situáciu. Pokiaľ sme halu nemali v prenájme, nič sa nedialo. Akonáhle sme ju začali využívať, začali chodiť ľudia zo životného prostredia, že nám nefunguje autonómny systém ochrany obyvateľstva. Nakoniec sa zistilo, že problém nie je v ňom, ale v úniku čpavku. Museli sme prerobiť celý spodok haly a bývalé vedenie mesta malo participovať na týchto nákladoch, lebo išlo o havarijný stav. To odmietli s odôvodnením, aby sme zimák zavreli. Keby sme to urobili, hokej by v Nových Zámkoch skončil. Zo súkromných zdrojov sme uhradili 480 tisíc eur. Ďalej sa kúpilo nové osvetlenie za 80 tisíc eur a 170 tisíc eur nás stála oprava strechy, ktorá začala zatekať. Nasadili sme nové mantinely, prerobili šatne. Máme starú šopu, ale pomaly ju meníme k lepšiemu. Do ďalších vkladov určite nepôjdeme. Renovujeme len to, čo je nevyhnutné.“
V programe SZĽH Infra, s. r. o. sú Nové Zámky v kategórii B, čo sa týka obnovy hokejovej infraštruktúry
„Viem, že projekty sa podávali vlani, s tým, že áčko patrilo zimákom v najhoršom stave. Vtipné je, že tam patrí Zvolen a Trenčín. Budúci rok sme chceli dostať väčšiu dotáciu na výmenu vzduchotechniky v šatniach. Taktiež potrebujeme peniaze na výmenu osvetlenia, lebo jeho terajšia účinnosť už nie je dostačujúca. Od Infry sme dostali peniaze na rolbu a na úpravu šatní. Ale ani zďaleka nie taký obnos peňazí, aký putuje do Zvolena a Trenčína.”
Košice (2006). Majiteľom zimného štadióna je občianske združenie Košická aréna, ktorej členmi sú mesto Košice, U.S. Steel a viacero košických firiem.
Nie je potrebné, aby sa k stavu trinásťročnej haly vyjadrili kompetentní ľudia. Aréna plní svoje poslanie a funguje bez problémov. V máji v nej prebehnú druhé majstrovstvá sveta v hokeji. K svetovému šampionátu 2011 bolo potrebné postaviť k hlavnej aréne tréningovú halu, ktorá vyšla na 3,745 miliónov eur. Pred MS 2019 sa vložilo do modernizácie štadióna asi 1,5 milióna eur.
