Osem slovenských hokejistov nastúpilo za Quebec Remparts, ale až ten deviaty má to privilégium, že môže hrať a trénovať v supermodernej hale Vidéotron Center, do ktorej chodí na juniorský hokej okolo 8500 fanúšikov. Od polovice augusta spoznáva život profesionála v Quebeckej hokejovej lige František Ridzoň. Spoznáva… Odlúčenie od rodiny nie je pre odchovanca Lučenca ničím novým. Obratný pravák pôsobil od trinástich rokov v kluboch, ktoré neboli rodnému hniezdu bližšie než 80 kilometrov. A dnes sedemnásťročné pravé krídlo si v Kanade lepší klub asi ťažko mohol vybrať. V skvostnej aréne ho trénuje legendárny Patrick Roy a piati jeho spoluhráči boli draftovaní do NHL, z toho traja v prvých dvoch kolách. “Naším jasným cieľom je titul,” presviedča adept na NHL draft 2023 a diaľkový študent tretieho ročníka Spojenej školy na ulici Slančíkovej v Nitre. (titulné foto: Jonathan Roy).
Po dvoch posledných sezónoch v Nitre, kde ste prevažne nastupovali za juniorov, si vás v lete 2022 v kanadskom juniorskom drafte (CHL Import) vybral Quebec Remparts. Bolo vaše rozhodnutie odísť na druhý koniec sveta jednoznačné, alebo ste vážne uvažovali nad možnosťou zostať pod Zoborom a zabojovať o miesto v áčku Corgoňov?
“Bezprostredne po sezóne (apríl) som vážne uvažoval nad tým, že zostanem v Nitre a zabojujem o miesto v prvých štyroch útokoch. Ale postupom času začal manažment Corgoňov podpisovať zmluvy čím ďalej s viac hráčmi, a ja som si spočítal, že asi nedostanem primeraný priestor na ľade. A prestúpiť do iného extraligového klubu by asi tiež nebolo optimálne. Usúdil som, že asi najlepšie bude odísť do kanadskej juniorky. Niekedy začiatkom júna sme to s mojím agentom Marcelom Sekáčom začali riešiť. Následne ma draftovali a ja som si nedávno zbalil kufre.”
Kanadské mesto Quebec v osemdesiatych rokoch preslávili bratia Šťastní. Váš nový klub Quebec Remparts si z prvých štyroch duelov sezóny odniesol tri výhry a vy ste zaznamenali gól a dve asistencie. Dobrý úvod pre klub a solídny vstup do ročníka pre vás?
“Nechcem, aby to vyzeralo arogantne. Tri zápasy sme vyhrali, no podľa mňa máme potenciál, aby sme ich vyhrávali s ešte vyšším gólovým rozdielom, lebo máme vynikajúci tím. Sám od seba očakávam vyššiu produktivitu. V prvých štyroch dueloch som nemal až taký veľký priestor na ľade, aký by som chcel mať. Musím “makať” a hrať dobre, aby som postupom času hrával viac. V dnešnom zápase (piatok večer) na ľade Blainville-Boisbriand Armada som už napísaný v druhom útoku. Malo by to byť stále lepšie, len sa všetko musí trochu usadiť.”
Videl som dve tretiny zápasu na ľade Gatineau Olympics a na juniorské pomery sa hral nevídane rýchly hokej a na ľade som nevidel jedného slabého hráča. Ak sa o QMJHL hovorí, že je najslabšia z troch najvyšších kanadských líg, tak potom si neviem dosť dobre predstaviť akým tempom sa hrá v OHL a WHL. Nie ste sám prekvapený, v akej intenzite prebiehajú stretnutia? Prebiehajú aj tréningy v takom tempe?
“Na začiatku som bol prekvapený. Celé by som to prirovnal k slovenskej mužskej extralige, v ktorej som odohral pár duelov. Tam bol rýchlostný skok podobný. V zámorí je vyššia intenzita logicky daná aj tým, že sa hrá na klzisku, ktoré je o štyri metre užšie ako európske. Navyše hráči sú rýchlostne výborne vybavení a to sa týka aj ostatných zručností. Podobné to bolo s tréningami. Sú vo vysokom nasadení, ale postupom času to človek nevníma a dá sa na to zvyknúť.”
Slovenský útočník Oliver Okuliar nastupoval v sezóne 2018/19 za Sherbrooke Phoenix a pre túto stránku povedal, že keby mal dvoma slovami charakterizovať quebeckú ligu, povedal by, že hrá bez obrancov. Ja som ale v stretnutí s Gatineau videl na obidvoch stranách plnohodnotných bekov. S výrokom útočníka Hradca Králové asi nebudete súhlasiť.
“S názorom Olivera zatiaľ určite nesúhlasím. Možno sa za tie tri-štyri roky niečo zmenilo, no veľmi dobre sa tu bráni a mal som možnosť naraziť na množstvo kvalitných obrancov. V žiadnom prípade to nie je liga, v ktorej by sa len útočilo a nemyslelo na defenzívu. Naopak, na bránení si tu veľmi zakladajú. Veľa videoanalýz a videomítingov sa týka obrannej tretiny.”
V zápase proti Gatineau ste boli dosť netradične vyťažený. Nastupovali ste v štvrtom útoku, ale boli ste určený do prvej presilovej formácie. Takto to bolo aj v ostatných troch dueloch?
“Nie, konkrétne v tom zápase som nastupoval v treťom útoku a v druhej presilovej formácii. Vo zvyšných troch dueloch to bolo všelijako porozhadzované, lebo v zostave ešte chýbali niektorí hráči, ktorí boli na kempoch v tímoch Národnej hokejovej ligy. Pre mňa je nielen toto, ale v podstate všetko nová skúsenosť. Nová je krajina, jazyk i spoluhráči a aj menšie ihrisko bolo pre mňa spočiatku dosť veľký nezvyk. Postupom času sa veci zlepšujú a človek sa adaptuje na všetko.”
S pohybom po ľade nemáte najmenšie problémy, korčuľovanie je vašou najsilnejšou stránkou. Súhlasíte, že sa potrebujete zlepšiť v stabilite v osobných súbojoch a viac sa tlačiť do zakončenia?
“Určite, ja sám sebe hovorím, že potrebujem viac zakončovať. Vždy som radšej prihrával a tvoril akcie, ako strieľal góly. V zámorí je však nevyhnutné viac strieľať, lebo ihrisko je užšie a puky sa môžu častejšie odraziť pred bránu. A takisto sa potrebujem zlepšiť v osobných súbojoch, lebo odolnosť pri fyzických stretoch je v dnešnom hokeji veľmi dôležitá.”
Quebec Remparts sídli v aréne Vidéotron Center, do ktorej sa zmestí 18 259 fanúšikov. Hala bola otvorená v septembri 2015 a stála 370 miliónov kanadských dolárov. Ide o najväčší stánok v Kanade, ktorý nehostí tím NHL. Pracovníci ju však stavali za účelom, že raz sa v nej NHL bude hrať. Aké zázemie máte na prípravu?
“Špičkové. Máme perfektnú šatňu, posilňovňu a materiálne zabezpečenie. Takisto výborných doktorov, ktorý nám liečia drobné odreniny. O 7.30 ráno odchádzam z domu na štadión. O 8.00 máme zraz. O 8.30 máme míting a o 9.15 ideme na hodinu a pol na ľad. Potom máme posilňovňu a následne sa ideme všetci spoločne naobedovať. Poobede máme na štadióne dve-tri hodiny štúdia.”
V akej bývate rodine?
“Jedným slovom vo vynikajúcej. Bývame spoločne s ruským obrancom Vsevolodom Komarovom a príkladne sa o nás starajú. Nemám nič, čo by som im vytýkal. Ich rodnou rečou je francúzština, ale vedia výborne po anglicky.”
Dnes (7. októbra) hráte zápas proti Blainville-Boisbriand Armada, ktorý je vzdialený 280 kilometrov a cestujete v deň zápasu. Ale v QMJHL sú asi štyri organizácie na východe, ktoré sú vzdialené 600 až 1000 kilometrov. S tým, že spolu v základnej časti zvládnete 68 stretnutí.
“Už som sa nato pýtal spoluhráčov. Keď sa hrá na východe, tak sa ide na týždňový výjazd. Obehneme všetky mestá, odohráme stretnutia a vrátime sa domov. Čaká ma to budúci týždeň a sám som na to celé zvedavý.”
Quebec City má 550 tisíc obyvateľov. Je to jedenáste najväčšie mesto v Kanade a druhé najväčšie v provincii Quebec po Montreale. Podľa kanadského štatistického úradu až 95 % obyvateľov má francúzštinu ako materinský jazyk. A len približne jedna tretina obyvateľov hovorí francúzsky aj anglicky. Akou rečou sa dorozumievate v kabíne a v meste?
“Hlavný jazyk v kabíne je francúzština a na začiatku som ničomu nerozumel. Ale postupom času sa nato dá zvyknúť. Inak všetci spoluhráči a aj tréneri vedia dobre po anglicky a dokonca niektorí spoluhráči hovoria len po anglicky. Čiže s dorozumievaním v kabíne nie je žiadny problém. V obchode alebo v reštaurácii sa takisto dá dohovoriť po anglicky.”
Nikto v súťaži nemá takých známych trénerov ako máte vy. Hlavným koučom je bývalý vynikajúci brankár Patrick Roy, ktorý vyhral štyri Stanleyho poháre. Jeho asistentom je Simon Gagné, útočník, ktorý zvládol v NHL vyše 900 duelov a v roku 2012 získal s Los Angeles slávny Stanleyho pohár. Patrick Roy bol vždy výbušný tréner, ktorý má na krku veľa excesov. A ďalší má za sebou aj v novej sezóne, keď bol vylúčený z prípravného duelu proti Shawinigan Cataractes. Stránka Scouting The Refs napísala, že hoci išlo len o prípravu, Patrick Roy už je v play-off forme. Aký je Patrick Roy kouč? A aký tréner je Simon Gagne, ktorý ešte len začína trénerskú dráhu?
“Mne sa Patrick ako tréner veľmi páči. Hokej veľmi emotívne prežíva a každú jednu vec chce riešiť v náš prospech. Z toho vyplýva, že je veľmi výbušný, a mne to vyhovuje, Žije hokejom na zápasoch i na mítingoch a na ľade pri tréningoch často preruší nácvik, ak niečo nie je podľa jeho predstáv. Simon Gagne je pokojnejší, ale je vidno, že má množstvo skúseností. Na starosti má predovšetkým útočníkov a veľa vecí na tréningoch názorne ukazuje. Je to úžasné mať takých nadriadených.”
Quebec má v zostave piatich draftovaných hráčov. Stredných útočníkov Zacharyho Bolduca a Nathana Gauchera si vybrali v prvom kole. Obrancu Evana Nauseho v kole druhom. Krídelníka Jamesa Malatestu a ruského zadáka Vsevoloda Komarova zhodne v piatom kole. Kto z týchto piatich mladíkov na vás robí najväčší dojem? Prípadne zaujal vás niekto iný?
“Všetci sú výborní hráči a na tréningoch i v zápasoch ukazujú, prečo ich vybrali do najlepšej ligy sveta. Mne sa však herne veľmi páči náš kapitán a stredný útočník Théo Rochette. Nebol nikdy draftovaný, ale má vynikajúci prístup k povinnostiam.”
Oliver Okuliar ešte povedal: “Na jednej strane je v QMJHL päť tímov, ktoré chcú vyhrať titul a nastupujú s najlepšími korčuliarmi z celej oblasti od osemnásť do dvadsať rokov. Na strane druhej je trinásť mančaftov, ktoré majú na súpiskách šestnásť-, sedemnásťročných mladíkov a pripravujú svoje zostavy do budúcna, aby o dva-tri roky zabojovali o prvenstvo.“ Toto by ste vedeli komentovať?
“Viem, že my máme ambíciu vyhrať ligu a dostať sa Memorial Cup (víťaz QMJHL, WHL, OHL a klub, ktorý hostí miniturnaj), lebo máme mančaft, ktorý je na vrchole síl. Máme starších hráčov i takých, ktorých draftovali do NHL. Ale inak je možné, že tento kolobeh je stále rovnaký. Niekto je na vrchole a niekto sa pustil do prestavby kádra.”
Len 260 kilometrov od Quebecku je Montreal, ktorý je v súčasnosti centrom pozornosti Slovákov. Jednotka draftu 2022 Juraj Slafkovský bojuje o miesto v prvom tíme Canadiens. Boli ste sa pozrieť na NHL? Ako vnímate z neďalekého mesta jeho boj o NHL?
“Osobne som ešte nebol na hokeji v Montreale. Myslím si, že Juraj je výborný útočník, ale bude to mať ťažšie, lebo hokej je v meste nesmierne populárny, fanúšikovia ho veľmi sledujú a v televízii beží skoro stále. Myslím si, že sa nakoniec so všetkým vysporiada a presadí sa, lebo hráčsku kvalitu má vysokú.”
Prečo nehrá Quebec v Národnej hokejovej lige? Pre nemecký hokejový týždenník Eishockey News o tejto téme pred časom písal švajčiarsky novinár Joël Wüthrich, ktorý sa špecializuje na kanadský frankofónny hokej.
V článku s nadpisom “Frustrácia v Quebecku” a podnadpisom “Mesto ponúka všetko pre tím v NHL, no nie ekonomický potenciál” Wüthrich píše: “Quebec má krásny štadión, širokú priemyselnú podporu miestnych fabrík, podporu politikov i obyvateľov a veľkú hokejovú tradíciu. A solídny ekonomický základ potenciálnych budúcich vlastníkov NHL, čo je najdôležitejší ukazovateľ, aby vás prijali do NHL. Napriek tomuto všetkému je toto frankofónne mesto už dekádu neúspešné pri vstupe do NHL a manažment ligy radšej zhodnocuje potenciál pridanej hodnoty na amerických trhoch. V roku 2017 do NHL prijali pri rozširovaní súťaže Las Vegas a v roku 2020 Seattle. A Quebec, čo sa týka ekonomickej a strategickej sily, nedokáže držať krok s týmito dvoma mestami. To, že bude na každom zápase vo Videotron Centre vypredané, je každému jasné. Ale z hľadiska celkovej tvorby hodnôt na štadióne a v jeho okolí, ochoty nových fanúšikov míňať (jedlo, merchandising, atď.) a širokej publicity NHL je potenciál Quebecku obmedzenejší než u jeho konkurencie. Napríklad Seattle veľmi veľa investoval do infraštruktúry a veľké úsilie vynaložil v oblasti športového a eventového turizmu. A to veľmi zvýšilo hodnotu nového tímu. Seattle má väčší trhový potenciál a viac korporácií s vyššími ekonomickými zdrojmi a rezonanciou vo svete a možnosťou prilákať nových fanúšikov a novú komunitu. Navyše hneď vedľa je mesto Vancouver, čo znamená nového rivala pre NHL. To sa týka tiež Quebecu s Montrealom, ale nie v takej miere, keďže mesto má 800 tisíc obyvateľov, čo je málo proti 3,5 miliónovému Seattlu. A frustrácia sa zvyšuje, lebo stále prichádzajú noví záujemcovia o NHL z väčších trhov. Pokiaľ bude základným ukazovateľom ekonomická pridaná hodnota, Quebec svojich nových Nordiques už asi nikdy nedostane. A nepomáha ani kanadský dolár, keďže služby a platy v NHL sa platia v silnejšom americkom dolári. Quebecku nehrá do karát ani fakt, že v meste sa platia veľmi vysoké dane. A ani posledný bod nie je zďaleka zanedbateľný. Prijatie do NHL by potenciálnych majiteľov klubu stálo najmenej 800 miliónov kanadských dolárov!
