Z krajiny tisícich jazier sa presadilo vo vrcholovom hokeji vyššie percento mladých Slovákov ako zo susedného Švédska

Geograficky susedia v severozápadnej oblasti. Národ, ktorého znak tvorí štít, ktorý podopierajú dva zlaté levy po stranách, má desať miliónov obyvateľov. V krajine, ktorá má v znaku žltého leva s korunou, žije o polovicu menej ľudí. Za posledných päť rokov sa Švédi v hokeji stali dvakrát majstrom sveta v kategórii dospelých, medzi svetovou elitou do dvadsať rokov brali striebro a bronz. Vo Fínsku (Titulné foto: Jiří Zerzoň) za posledných päť rokov po seniorskom šampionáte dvakrát búchalo šampanské a raz skončili tesne pod vrcholom. V kategórii do dvadsať rokov opanovali tamojší juniori podujatie najlepších dvakrát. Do Národnej hokejovej ligy bolo za ostatnú dekádu draftovaných 252 hráčov z krajiny troch koruniek a 136 nádejí z krajiny tisícich jazier. V prvej päťdesiatke bodovania NHL sú momentálne štyria Fíni (Alexander Barkov, Teuvo Teräväinen, Patrik Laine, Sebastina Aho) a traja Švédi (Elias Petterson, William Nylande a Victor Hedman). 

Zhrnuté a podčiarknuté, obidve krajiny robia hokej zhruba rovnako a identicky ho produkujú na výbornú. 

Ale ako je na tom porovnanie slovenských mladíkov, ktorí začali v poslednom čase húfne odchádzať do týchto dvoch hokejovo špičkových štátov? 

Do najvyššej fínskej Junior A SM-liigy, dorasteneckej Junior B SM-sarja a do kadetskej Junior C SM-sarja odišlo za posledných desať rokov „len“ 43 mladíkov. Avšak v profesionálom biznise sa uplatnil približne každý druhý (desiati sa dnes živia hokejom a desiati nie. Budúcnosť dvadsiatich troch je otvorená, o nich bude reč v ďalšom článku). 

Čo sa týka troch švédskych elitných mládežníckych súťaži, je štatistika horšia. Do krajiny, kde majú konštitučnú monarchiu, prestúpilo za poslednú dekádu 79 mladíkov. Ale len približne tridsiatim percentám chodia, resp. budú budú chodiť peniaze na účet za to, že sa venujú ich milovaného športu (jedenásti áno, tridsiati šiesti nie a budúcnosť tridsiatich dvoch je otvorená). Podrobnejšie údaje vidno v článkoch o švédskom mládežníckom hokeji na sukophockey.me. 

Prečo chodí do krajiny úradujúcich majstrov sveta menej mladíkov ako do krajiny svetových šampiónov z rokov 2018 a 2019? Vysvetľuje švajčiarsky agent Louis Liesch, ktorý má v portfóliu mnohých mladých Slovákov v obidvoch zemiach. „Zrejme, to súvisí s tým, že Fínsko je ako krajina voči legionárom konzervatívnejšia a s niektorými cudzincami mali zlú skúsenosť. U nich žiadne – Ahojte, tu som a vyskúšajte ma -, neplatí. Musíte preukázať výkonnosť a doslova neznášajú, rovnako ako ich susedný štát, keď sa ich mládežnícke ligy stávajú len medzipristátím pred zámorskými juniorskými súťažami. Obidva národy chcú prijať kvalitných legionárov a následne im pomôcť postúpiť do svojich najvyšších líg. Súčasná situácia sa mi javí ako móda. Pred desiatimi rokmi chceli ísť všetci do Švédska. Teraz je v kurze Fínsko, lebo majú viac hokejistov draftovaných v prvých kolách do NHL. A o dva roky bude chcieť veľa talentov odísť do akadémie Red Bull, lebo aj tá začína mať výsledky.“ Útočník Pavol Regenda, ktorý momentálne nastupuje za juniorov Jokeritu Helsinki a v predošlých dvoch ročníkoch hral vo švédskej J20 SuperElite ponúka svoj pohľad: “Moji súčasní spoluhráči majú väčšinou problémy s angličtinou. Niektorí vedia len niečo a iní vôbec nič. Ako národ sú Fíni chladnejší, hanblivejší. Švédi sú družnejší, radi pomôžu, a čo je zásadné, takmer všetci hovoria perfektne po anglicky. Dokonca aj starší ľudia. Asi preto je aklimatizácia v krajine troch koruniek ľahšia. Súhlasím s tým, že švédska juniorka je pomalšia, čo slovenským talentom môže na začiatku situáciu uľahčiť. A fínčina je oproti švédčine ťažší jazyk. 

Z akého dôvodu majú mladíci vyššiu percentuálnu úspešnosť pri začlenení sa do vrcholového hokeja vo Fínsku? „Celkovo sú švédske mládežnícke súťaže výrazne lepšie ako u ich večného konkurenta. Je o dosť ťažšie dostať sa do krajiny troch koruniek. Fínske mládežnícke základne sú však o stupeň rýchlejšie a korčuliarsky náročnejšie, čo sčasti vyplýva z toho, že organizácie nastupujú na užších klziskách zámorských rozmerov (61 metrov krát 26 metrov). A tamojšiu juniorku môžu hrať o jeden rok starší hokejisti ako vo Švédsku. Tým sú vekovo bližšie k vrcholovému hokeju. Odchovanec michalovského hokeja Regenda ho doplňuje. “Niektoré tímy, ako napr. TPS Turku hrajú doslova mužský silový hokej, čo čiastočne súvisí s tým, že v lige môžu hrať dvadsaťroční hráči, ako som aj ja. Hráči tu sú “našliapaní”, využívajú vo veľkej miere svoje telo a to mne vyhovuje. Neuveriteľne sa tu maká v posilňovni a pochybujem, že sa niečo podobné robí na Slovensku. To, že sú užšie rozmery ľadu, nepociťujem tak zásadne, ako keď som v zime 2018 išiel z Växjö Lakers na juniorský svetový šampionát do Kanady. Tam som sa doslova potkýnal o mantinel.” A Liesch vysokého útočníka dopĺňa: “Švédi pracujú oveľa viac s videom, cibria taktiku a individuálne zručnosti. Pred školou je vždy ráno o siedmej na programe individuálny tréning.“ 

Čo všetko musí zvládnuť mladý Slovák, keď chce byť úspešný v krajine úradujúcich majstrov sveta? „V prvom rade treba dôkladne zvážiť, či je hráč pripravený po fyzickej, mentálnej a rečovej stránke. Sú agenti, ktorí fungujú ako cestovná kancelária. Od rodičov zoberú peniaze a nech sa deje vôla božia. Keď chcete, aby sa váš klient presadil, je treba nájsť správny klub so správnym koučom a dotyčný musí drieť ako kôň. Nie je nič jednoduchšie ako poslať nepripraveného chlapca do cudziny, ktorý až na mieste zistí, že realita je úplne iná, než mu ju vykreslili. Každý vidí len špičkových hráčov na vrchole, ako je Peter Cehlárik alebo Christián Jaroš, ale len málokto vie, koľko ich to celé stálo námahy.“ Regenda, ktorý dva roky pôsobil v projekte reprezentačnej dvadsiatky priznáva: “Úprimne hovorím, že som sa tento náročný krok bál spraviť. Keď som prišiel do Linköpingu, mal som už takmer osemnásť rokov a bolo to dosť neskoro. Dnes odchádzajú chlapci do cudziny aj pätnásťroční.” 

V čom je teda najväčší rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom? „V tempe pri zápasoch a tréningoch. Dokonca si dovolím povedať, že je to iný svet. Rozdiel medzi týmito štátmi je priepastný a ja tvrdím, že to bude stále horšie, hoci vedenie SZĽH si myslí opak. Špirála je jednodznačne otočená proti vašej zemi. Takmer každý mladík, ktorí odíde do Škandinávie musí absorbovať základné veci, ktoré nedostal doma. Optimálny vek na odchod do Fínska je okolo sedemnástich rokov, aby dotyčný zvládol aspoň jednu sezónu v dorasteneckej súťaži a za ten čas spoznal mentalitu národa, resp. aj taktiku a systém, akým pracuje klub. Ak sa presadí, ide plynule do juniorskej ligy a odtiaľ je už len krôčik do prvej, resp. druhej ligy. Keď prestúpite priamo zo Slovenska do najvyššej fínskej juniorky, je to priveľký skok a je bezmála nemožné ho zvládnuť. Potom je nevyhnutné odísť do prvej fínskej ligy juniorov, kde mladík dostane veľa času na ľade, nevyvíjajú na neho žiadny tlak a môže v budúcnosti len prekvapiť,” uzatvára tému agent Louis Liesch. 

Zoznam slovenských hokejistov, ktorí nastupovali v Junior A SM-liige a dnes hokej hrajú na profesionálnej úrovni. Do štatistiky sú započítaní len tí, ktorí odohrali v tejto súťaži dvadsať a viac zápasov