Hanba, blamáž, výsmech hokejových fanúšikov. Tieto slová najlepšie charakterizujú vystúpenie slovenskej reprezentácie do dvadsať rokov na MS 2020.
Nielen, že skóre v základnej skupine (8:22) je najhoršie v histórii Slovenska (Titulné foto: Jiří Zerzoň) na juniorských šampionátoch, oveľa smutnejšie je, že herný prejav bol ešte slabší ako bilancia strelených a obdržaných gólov. Keby prvý súper Slovenska na turnaji Kazachstan nemal vo vzájomnom zápase v nohách náročný duel proti Švajčiarsku, dnes by pravdepodobne v bojoch o záchranu proti silným Nemcom stál tím, ktorý nosí na hrudi dvojkríž.
Všetko to začalo 7. júna 2019, keď generálny manažér Miroslav Šatan angažoval k juniorskému národnému tímu svojho bývalého spoluhráča z reprezentácie Róberta Petrovického. Kouča, ktorý mal v pracovnom životopise tri nasledovné roky.
Prvý rok (Trenčín sa udržal medzi elitou v baráži). Bývalý významný útočník Dukly dostal okamžite po ukončení kariéry post, na ktorý by iní kouči čakali niekoľko rokov. Stal sa asistentom Miloša Holaňa, ktorý však po dvoch mesiacoch pre zlé výsledky abdikoval a spolu s ním skončil na vlastnú žiadosť aj Petrovický. O dva dni neskôr však bol v trénerskom “kamrlíku” naspäť a pokračoval ako asistent Jozefa Tureka. Sezóna dopadla pre Trenčín hrôzostrašne. Hokejová bašta sa v extralige zachránila až v poslednom stretnutí baráže, keď na domácom ľade zdolala Detvu.
Druhý rok (Slovan Bratislava bol štvrtý najhorší tím v KHL). Petrovický profesijne prestúpil do hlavného mesta a jeho nadriadeným sa stal Miloš Říha. Mančaft po nevydarenej príprave pokračoval v zlých výkonoch aj v lige a český kouč po troch mesiacoch končí na lavičke belasých. Petrovický je naďalej pomocníkom nového bieloruského kormidelníka Eduarda Zankovca. Slovan začiatkom januára stráca teoretickú šancu na play off, ale prakticky ju stratil už v novembri.
Tretí rok (Slovan Bratislava bol najhorší tím v KHL). Novým šéfom striedačky najväčšieho tuzemského klubu je Vladimír Országh. Petrovický ostáva druhý rok v pozícii asistenta a súťažný ročník je identický ako ten predošlý. Začiatkom januára je jasné, že vyraďovacie súboje budú bez jediného slovenského zástupcu v Kontinentálnej hokejovej lige. Prakticky to bolo jasné už dva mesiace predtým.
Človekovi, ktorý nikdy nebol hlavým trénerom, na pozícii asistenta mal samé neúspechy a nemal žiadne skúsenosti s prácou s mladými hráčmi, zverí Šatan reprezentáciu do dvadsať rokov. V čase, keď sa špičkový turnaj koná v neďalekom Třinci resp. v Ostrave a “domácemu publiku” mohli mladíci dopriať veľa radosti. Neprijateľné.
Aby toho nebolo málo, šéf realizačného tímu Petrovický dostal vedľa seba asistentov Martina Štrbáka a Viliama Čacha. Prvý mal za sebou jediný rok v pozícii trénera kadetov (14-ročných) vo fínskom Lahti. Druhý v apríli 2019 vypadol s reprezentáciou do osemnásť rokov z elitnej kategórie. Za odmenu dostal povýšenie k staršej skupine. Nehorázne.
Je to už tretí manažérsky prešľap Šatana za krátke obdobie a zdá sa, že je nepoučiteľný. K spomínanému Čachovi dosadil pred nešťastným MS 18 ako prvého asistenta Richarda Kapuša. Pred seniorskými MS na Slovensku obklopil trénera Craiga Ramsaya trojicou ľudí, ktorí nemali v trénerskej práci výsledky (Podkonický, Petrovický) ani skúsenosti (Handzuš). V rozhodujúcich chvíľach kvarteto nevedelo reagovať, a preto domáci tím nehral vo štvrťfinále.
Róbert Petrovický bol výborný útočník a povahou optimista. Vždy sa snažil presvedčivo vystupovať, lenže pri presune na trénerskú lavičku jeho kúzlo prestalo fungovať. Keď horlivý žiak Ramsaya po prvom zápase s Kazachstanom (3:1) vyhlásil, že je to veľmi dobrý vstup do turnaja, hokejových fanúšikov a expertov to vyrušilo. Keď po zápase s Fínskom (1:8) poukazoval na dobré veci, hokejovú verejnosť podráždil. Výkon proti Švajčiarsku (2:7) priaznivcov rozpálil do bleda. Keď po štvrtom dueli so Švédskom (2:6) chválil zverencov za príkladnú obetavosť a kvalitnú prípravu na štvrťfinále s Kanadou (1:6), ľudia z hokejovej komunity nad ním mávli rukou. Najhoršie je, že ničím nepodložený optimizmus od neho prebrali aj samotní hráči. Smutné je, že nad slovenským výberom zlomili palicu v Třinci skvelí fanúšikovia. V kľúčovom zápase s Kanadou v neďalekej Ostrave mali v hľadisku prevahu priaznivci súpera, čo je za bežných okolností nemysliteľné.
Keď hrá tri štvrtiny mužstva pod svoje možnosti a hráči nevedia, čo majú na ľade robiť, tak je chyba v trénerskom štábe a nikde inde. Že by Oliver Okuliar, najlepší strelec WHL zabudol hrať za dva týždne hokej? Ako je možné, že sa do záverečnej nominácie dostali Kristián Kováčik a Oliver Turan?
Keby Miroslav Šatan dosadil na miesto trénera národného tímu do dvadsať rokov Petra Oremusa (má titul s Košicami, dve striebra v extralige a dvanásťročnú prax v pozícii hlavného trénera), turnaj by neskončil tak zle. Ak by tínedžerov zveril do rúk Petra Mikulu (titul so Zvolenom a desaťročná prax) nemohlo by to dopadnúť tak tragicky. Ako by hrali juniori pri Milanovi Jančuškovi (striebro, dva bronzy a dve dekády prax)? Keby sa s ním Šatan dohodol na uvoľnení z Nových Zámkov počas doby trvania MS (v lete mal zmluvu s klubom), určite by výkon mladíkov nebol taký biedny. A keby sa náhodou GM dohodol na spolupráci s Vladimírom Országhom (s Banskou Bystricou má dve zlaté medaily, striebro, bronz a šesťročnú prax) nezažil by slovenský hokej na prelome rokov toľko trápenia.
Prezident hokejovej federácie Miroslav Šatan má onedlho oznámiť meno nového generálneho manažéra. Ukazuje sa, že je nevyhnutné, aby tento človek prebral zodpovednosť za výber reprezentačných trénerov.
